Viedenská električka má 100 rokov (V.)
Uhorské vozne parkovali v kopčanoch - kedysi05_kopcany
Vozový park spoločnosti P.O.H.É.V. tvorili dve elektrické jednosmerné lokomotívy Eg 5 a Eg 6, štyri motorové električkové vozy CMg 1610 až 1613, tri vlečné električkové vozy Ch 1534 až 1536, tri kryté nákladné vozy Gk 201 až 203, dva otvorené nákladné vozy Jk 102 a 102. Tieto vozidlá vyrobila a dodala firma Ganz Budapešť.
Vo vlastníctve spoločnosti bola aj jedna striedavá elektrická lokomotíva Ewp 6 vyrobená v Rakúsku. Osobné vozne pre diaľkovú dopravu Viedeň – Prešporok boli vo vlastníctve spoločnosti L.W.P.
Všetky uhorské vozne parkovali (tzv. remízovali) vo vozovni (depe) Kopčany, pri ktorej bol prechod medzi napäťovými sústavami na jednej z dvoch staničných koľají. Medzi trolejovým vedením oboch systémov na vchodovej koľaji od Prešporka bol 50-metrový úsek troleja bez napätia. Prívod jednosmerného prúdu na tomto úseku a ďalej až za krajnú výmenu staničného zhlavia sa realizoval bočnou, treťou napájacou koľajou. Z tohto dôvodu boli uhorské lokomotívy Eg 5 a Eg 6 okrem pantografu vybavené aj šmýkadlami na odber prúdu z tretej koľaje.
Z prešporskej strany bol vchod do depa pre jednosmerné vozne, zo strany rakúskej bola jedna koľaj na striedavé napätie. Striedavá lokomotíva Ewp 6 bola do roku 1919 deponovaná v depe Gross Schwechat. Po roku 1919 bola deponovaná v Kopčanoch. Vozne rakúskeho úseku mali depo v stanici Gross Schwechat.
Všetky lokomotívy a nákladné vozne, ktoré jazdili z Prešporka do Viedne, mali zvláštnosť – malé polomery oblúkov tratí v mestách vylučovali použitie normálneho vlakového spriahacieho a narážacieho ústrojenstva. Vozidlá boli vybavené aj zosilneným centrálnym spriahadlom električkového typu. Osobné vozne pre diaľkovú dopravu mali len spriahadlá električkového typu.
Peter Martinko
(Pokračovanie nabudúce)
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.