Barok v Prešporku v 18. storočí

11.2.2014
0
Barok v prešporku v 18. storočí - pamatnik03_1
Páčil sa vám článok?

Šestnáste a sedemnáste storočie prežívali obyvatelia uhorského kráľovstva v neustálom strachu pred tureckým nebezpečenstvom. Osmanské vojská postupovali na sever a zaberali ďalšie a ďalšie územia kráľovstva. Úspešný postup do Európy natoľko presvedčil sultána a jeho dvor o neporaziteľnosti jeho armád, že sa odvážil získať aj vtedajšie európske centrum, rezidenciu rímskych cisárov nemeckého národa vo Viedni. Tam sa však karta obrátila.

Po porážke v roku 1683 museli Turci postupne opúšťať predtým vybojované územia. Kresťanské cisárske vojská postupovali rýchle a v roku 1688 vyhnali Turkov z Belehradu. Ten síce o dva roky Turci znovu získali, ale Uhorsko už nedokázali obsadiť. Rozhodujúca bola bitka v roku 1697 pri Zente, kedy cisárskej armáde velil legendárny princ Eugen Savojský. Jeho armáda definitívne odobrala Turkom Belehrad v roku 1717.

Oslobodenie južnej časti uhorského kráľovstva spod osmanskej nadvlády znamenalo znovuzískanie bohatých oblastí, z ktorých príjmy prestali plynúť do Konstantinopolu (od roku 1930 Istanbul). Noví zemepáni prenášali veľkú časť svojho príjmu do hlavného mesta kráľovstva, do Prešporka, a tam ho míňali. V meste sa to prejavilo najmä budovaním nových objektov a štvrtí, a to aj za hranicami bývalých predmestí. Nové bohatstvo prinášalo aj nový barokový výtvarný sloh. Stavebná činnosť, ktorá sa začala už na konci 17. storočia, sa mohla plne rozvinúť až v druhej polovici vlády Márie Terézie (panovala v rokoch 1740 až 1780).

Prvé stavby na obvode mesta boli kláštorné objekty kapucínov, trinitárov, milosrdných bratov, križovníkov s červenou hviezdou. Súčasťou ich kláštorných stavieb boli chrámy, z ktorých najprepychovejší je dodnes zachovaný kostol trinitárov. Jeho interiér s nástennými maľbami môže smelo súťažiť s chrámami vo Viedni, Prahe či v Mníchove. Neskoršími primitívnymi úpravami znetvorená fasáda je ochudobnená o pôvodné zastrešenie veží. Niektorí pochybujú o ich existencii. Je len ťažko predstaviteľné, že by autori najmenej troch na sebe nezávislých vedút mali rovnakú fantáziu. Prečo by práve veže kostola nemali byť pravdivo znázornené, ak sú na tých istých vedutách iné objekty zobrazené korektne? Prečo by drevo konštrukcie krovov dnešných striešok nemohlo byť použité sekundárne, ak je staršie datované? V minulosti sa šetrilo viac ako teraz! Barokové cibuľové zastrešenie mali už na začiatku 18. storočia aj iné kostolné veže v meste (uršulinky a klarisky). Od tridsiatych rokov 18. stor. mala už barokové zastrešenie aj veža (starej) radnice. V roku 1758 dostala terajšie zastrešenie Michalská veža.

Barokový výraz dostávali aj obytné domy v meste. Niektoré stredoveké objekty dostali len novú fasádu, štukovú alebo len maľovanú, ako napríklad na Františkánskom námestí 7. Inokedy uličný trakt bohatého domu zbúrali a nahradili novým (Michalská 3), staré dvorné krídla len prispôsobili novým potrebám. Výnimočne starší objekt zbúrali a nahradili novostavbou (Ventúrska 11, Mirbachov palác, Primaciálny palác). Na zadnú stenu radnice (smerom na dnešné Primaciálne námestie) dali namaľovať iluzívnu fresku predstavujúcu fasádu honosného (neexistujúceho) paláca.

Za hradbami mesta vznikali úplne nové stavby ako kláštor a kostol Notre Dame, divadlo, krajinská sýpka na mieste dnešnej Reduty. Rybné námestie ako nový urbanistický útvar dostalo pravidelný pravouhlý pôdorys. V druhej polovici 18. storočia vznikli ďalej od hranice mesta šľachtické rezidencie ako Grassalkovichov palác, letný palác arcibiskupov (prestavaný zo staršieho objektu), palác baróna Schilsona, Aspremontov palác), ako aj nové kláštorné objekty na miestach starších (alžbetinky, lazaret na Dunajskej). Kráľovská rezidencia na hrade nad mestom dostala novú úpravu v 60. rokoch 18. storočia.

Administratívne budovy v historickom jadre mesta dostali buď nové barokové fasády (dom miestodržiteľskej rady na Hlavnom námestí, stará snemovňa na Laurinskej ulici), alebo vznikli novostavby (Uhorská kráľovská dvorská kancelária na Michalskej). Stará snemovňa (Landhaus) stála na mieste obytného domu na Laurinskej 10. Bol to rozsiahly objekt s nádvorím lemovaným renesančnými arkádami, aké sú zachované na nádvorí Starej radnice. V budove, ktorá siahala až k mestským hradbám, bola veľká snemovná sála, ktorú používali aj na divadelné predstavenia. Starší objekt dostal v polovici 18. storočia novú fasádu. Objekt po roku 1920 zbúrali.

Zachovalo sa len málo fotografií detailov historickej budovy, ktorú po prvej vojne zámerne zničili ako pamiatku na nenávidené uhorské kráľovstvo. Ústredným motívom štukovej výzdoby širokej fasády s dvoma dekoratívnymi portálmi po stranách bol znak uhorského kráľovstva, umiestnený na prsiach dvojhlavej cisárskej orlice.

Štefan Holčík
Foto - Kozics E., archív MMB


Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Páčil sa vám článok?