Búranie Podhradia fotili amatéri aj profesionáli
Búranie podhradia fotili amatéri aj profesionáli - pamatnik04_1
V roku 1967 sa začalo v Bratislave so stavbou Nového mosta. Stavba sa začala búraním. Okrem totálneho odstránenia bývalej obce Engerau (Ligetfalu, po roku 1920 Petržalka) na južnom brehu Dunaja bolo potrebné zbúrať aj časť pravobrežného Podhradia. Podľa schváleného projektu mala príjazdová cesta k mostu vzniknúť na mieste bývalej Židovskej ulice.
Od trinásteho storočia bol priestor ulice až do konca 18. storočia vždy nezastavaný. Nachádzal sa medzi dvoma stredovekými opevneniami: hradným a mestským. Hrad a mesto, ktoré sa vyvinulo z pôvodného Podhradia, niesli síce rovnaké meno Pressburg, ale boli samostatnými sídelnými jednotkami. Žili vedľa seba v relatívne dobrom susedskom vzťahu, ale konflikt sa nikdy nedal vylúčiť. Preto sa ani územie medzi Hradom a mestom nesmelo zastavať. Z dávnejších čias tam prežívala len malá podhradská obec okolo Kostola svätého Mikuláša. Pozdĺž mestského opevnenia (z dnešného pohľadu medzi Rybným námestím a Kapucínskou ulicou) sa tiahla hlboká suchá priekopa, ktorú pravidelne čistili a ešte v 15. storočí aj prehlbovali.
Keď mesto po roku 1774 s kráľovský povolením hradby zrušilo, a teda prestalo udržiavať, využili niektorí podnikavci možnosť postaviť do priekopy pozdĺž hradobného múru obytné domy. Skupina domov niesla spočiatku meno Schlossberger Neustift (voľne preložené ako „nové založenie či sídlisko na hradnom kopci“). Obyvateľstvo bolo pôvodne výlučne kresťanské. Postupne tam prenikalo židovské obyvateľstvo zo Zámockej cesty, a keď v druhej polovici 19. storočia celkom prevládlo, ulica dostala meno Židovská.
V 60. rokoch minulého storočia jeden most na Dunaji Bratislave nestačil. Najmä keď vznikol megalomanský projekt vybudovať na južnom brehu Dunaja novú mestskú časť, tesne na hranici s vtedy obávaným západným svetom. Jediným možným miestom na vybudovanie mosta, ktorým by na južný breh prúdil aj plyn, voda a elektrina, bolo predĺženie Židovskej ulice. Výstavba, našťastie, nepostihla historické územie Starého Mesta, historického Prešporku. Museli zmiznúť jeho západné predmestia, musela sa zbúrať bezcenná zástavba z 19. storočia na Židovskej, ale ušetrené ostalo jadro mesta, ochránené stredovekým opevnením. Poškodené časti opevnenia sa odborne reštaurovali, doplnili sa aj medzičasom zbúrané veže opevnenia. Tomu však predchádzal archeologický výskum, ktorý priniesol aj poznatky o osídlení pod Hradom pred výstavbou mestských hradieb, dokonca o osídlení v praveku.
Búranie Podhradia a Židovskej ulice zdokumentovali mnohí profesionálni aj amatérski fotografi. K sérii záberov z ulíc a námestí mesta vznikajúcich od druhej polovice 19. storočia, ktoré sú dielom fotografov ako Körper, Kozics, Faust, Hofer, Lazišťan, Orlík, Kállay, pribudli v čase výstavby mosta fotografie Viliama Přibyla. Od mladosti sa venoval amatérskej fotografii, ale až sa v roku 1953 sa mu podarilo zamestnať sa ako fotoreportér v Československej tlačovej kancelárii v Bratislave. Stovky jeho záberov vyšli vo vtedajšej dennej tlači, zachoval sa jeho bohatý fotoarchív.
O pár dní uplynie sto rokov od jeho narodenia. Narodil sa 3. marca 1913 v dedinke Káposztásmegyer severne od Budapešti (teraz jej súčasť) v rodine moravského pôvodu. Jeho otec pracoval v sklárskej továrni ako robotník. Po prvej svetovej vojne sa rodina usadila v Novom Meste nad Váhom. Po maturite na Obchodnej akadémii v Trenčíne začal v roku 1934 pracovať ako bankový úradník v Bratislave. Jeho fotografické dielo mali možnosť vidieť návštevníci na výstavách doma aj v zahraničí v 60. - 80. rokoch minulého storočia. Neskôr vystavoval najmä zábery zo zahraničných ciest. Dožil sa vysokého veku 83 rokov. Zomrel 10.júna 1996.
Štefan Holčík
FOTO - Viliam Přibyl