Obete Akcie B väčšinou upadli do zabudnutia

Obete akcie b väčšinou upadli do zabudnutia - akciaB_04

V rokoch 1952-1953 bolo z Bratislavy násilne vysťahovaných 672 rodín, šesť rodín vraj odišlo dobrovoľne. V Akcii B, ako ju komunisti vtedy nazvali, sa malo v meste uvoľniť asi 1500 bytov. Použiť sa mali pre robotníkov, aby sa zmenila sociálna štruktúra v Bratislave.

Bratislavské závody však z týchto bytov dostali asi len štvrtinu, aj to väčšinou riadiaci aparátčici. Ostatné byty získali politici, príslušníci Štátnej bezpečnosti a armády. Byty patrili bohatším ľuďom, z mesta vysídľovali advokátov, lekárov, majiteľov či riaditeľov fabrík, univerzitných profesorov a sympatizantov Demokratickej strany. Všetkých vysťahovali na dedinu, často do polorozpadnutých chatrčí a pracovať mohli len v poľnohospodárstve, na štátnych majetkoch, v kameňolomoch či na stavbách.

Medzi vysťahovanými bola aj rodina pána Izakoviča: „Mal som 18 rokov, stará babka mala 84 rokov, otec mal 56, bol s nami aj brat a sestra. Keď došli dvaja milicionári, myslel som si, že si niekto robí žarty. No keď som sa pozrel cez okno do dvora, tam boli rozostavení ďalší. Mne to prišlo ako na hraniciach. Nikdy sme nepočítali, že sa vrátime. Keď sme tam došli, ani rodinu sme nesmeli navštívili. Keď sme prišli, tak už na druhý deň boli u nich žandári. Že čo sme tam robili, prečo sme tam boli. Tak potom sme sa nestretávali ani s rodinou.“

Obete Akcie B väčšinou upadli do zabudnutia. Sú medzi nimi však aj takí, ktorým sa dostalo uznania až po ich smrti. Jedným z nich je vynikajúci vedec a farmaceut Vladimír Ján Žuffa, ktorému je venovaná pamätná tabuľa na Štefánikovej ulici 22 v Bratislave, odkazujúca na jeho vysťahovanie v rámci Akcie B.

(KONIEC)
Spracované z výpovedí pamätníkov na spomienkovom stretnutí pri príležitosti 60. výročia Akcie B, ktoré bolo 23. októbra 2012 v Bratislave

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.