Kedysi Bratislavčanom stačil jeden vianočný strom

Kedysi bratislavčanom stačil jeden vianočný strom - Pamatnik01 1

Najstarší kresťania si najprv pripomínali utrpenie, popravu, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Ježiša Krista. Až neskôr sa k týmto spomienkovým dňom pamätných udalostí pridružili ďalšie, napríklad sviatok jeho narodenia.

Návštevníkov vianočného trhu v jednom veľkom európskom meste „prepadli" žurnalisti s otázkou, čo sú vlastne Vianoce. Len málokto odpovedal správne, že ide o oslavu narodenín Krista. Každý ich však spájal s vianočným stromčekom, ktorý sa stal symbolom Vianoc až v priebehu 19. a 20. storočia. V 50. rokoch 20. storočia stál v Bratislave jediný vianočný strom na verejnom priestranstve: pred Mestským divadlom (teraz Národným). Mánia stavať vianočné stromy sa tu rozšírila tak, že už musí byť postavený pomaly pred každým domom. Aj na Hlavnom námestí, aj pred prezidentskou rezidenciou. Tam jeden ani nestačí - na balkóne musia byť ďalšie tri!

Obyvatelia Prešporku si Vianoce - božie narodenie - pripomínali inak. Na prepychovom gotickom oltári v martinskom dóme, ktorý daroval chrámu kráľ Matej Korvín, bola scéna Ježišovho narodenia, stredoveká predstava betlehemských jasličiek v stredoeurópskej krajine (teraz SNG). Na veži kostola klarisiek sa nachádzala skupina kamenných sôch z druhej polovice 14. storočia (dnes kópie), ktorá predstavuje legendárnych troch kráľov, ako prinášajú dary novorodenému Ježišovi, ktorého má sediaca matka na kolenách. Jeden z „kráľov" sa v priebehu času nenávratne stratil. Zachovala sa postava kráľa Baltazára. Ďalšiu scénu z Ježišovho pohnutého života - útek do Egypta - si dal namaľovať na priečelie domu na dnešnom Námestí SNP majiteľ v 18. storočí. Dom stál približne na mieste terajšieho Poľského kultúrneho strediska. Maliar mal možno na mysli obraz Kristovej či svätej rodiny a použil práve scénu s Jozefom, ktorý naložil Máriu s dieťaťom na somárika a vybral sa na cestu do zahraničia. Dom zbúrali a obraz zničili pred rokom 1907, keď predlžovali a rozširovali Klobučnícku ulicu až k námestiu. Na iných miestach boli možno aj obrazy vraždenia neviniatok či ďalšia populárna scéna „dvanásťročný Kristus v chráme".

Z kresťanského sviatku sa stal profánny sviatok. Vedci sa pokúšajú už desaťročia zistiť skutočný dátum Ježišovho narodenia. Zdá sa, že to mohlo byť niekedy medzi 9. marcom a 4. májom v roku 5 pred naším letopočtom. No vedeckými výpočtami, podloženými presnými historickými záznamami astrológov a presnými matematickými výpočtami, by sa dátum Ježišovho narodenia dostal do obdobia Veľkej noci, keď si kresťania pripomínajú Ježišovu smrť. Takže bude lepšie pripomínať si Ježišovo narodenie aj naďalej v decembri. Možno skromnejšie a bez toľkých „vianočných" stromov a stromčekov.

Štefan Holčík

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.