1974: Obnovili sme tradíciu šibačiek

Abstinenti sa pokúšajú znepríjemniť alkoholikom život. Alkoholické nápoje sa tohto roku začínajú predávať až po desiatej ráno. V obchodoch sú ráno búrlivé debaty. V plesovej sezóne sa začínajú diať čudné veci: manželka Vlada Bednára zlomila odpor svojho manžela k plesom a ja nevychádzam z údivu: na reprezentačnom plese v hoteli Devín sa objavuje Vlado v dvojradovom obleku! Žena mu ho dala ušiť špeciálne na ples! So Slovenskom sa niečo deje! Labudovi sa narodil druhý syn a Čálik dostal nový byt až na Podvorniciach! Šli sme ho osláviť rovno z prvomájového sprievodu. Z Podvorníc sme sa vrátili až 3. mája...

V Prahe toho roku umrel Marvan aj Libíček. V Bratislave nás opustila vynikajúca mladá herečka Elena Zvaríková-Pappová. V Paríži umiera obľúbený taliansky herec a režisér Vittorio de Sica. Po WATERGATE v USA odstupuje Nixon a nastupuje Ford. Na burčiak chodíme k vdove Adele do Rače. V roku 1974 som sa pýtal domácich, kto všetko je dolu v pivnici. Pri preši stál v slabučkom svetle žiarovky človek s vyhrnutými rukávmi a hrabal sa v „treščorine“. Z prešu tiekol do kade mušt. Ten človek sa volal Alexander Dubček a mal som tú česť s ním v kuchyni predebatovať noc. Budete sa čudovať, ale politizovali sme! Bol presvedčený, že všetkému sú na vine novinári. Za rannej zory sme šli domov električkou.

S kamarátom Landovským som založil súkromnú firmu: za päťdesiat korún sme chodili robiť svedkov po svadbách. To by ste sa čudovali, kde všade sme popodpisovaní na svadobných listinách! V Bratislave sa objavuje sovietsky hudobný skladateľ marijskej národnosti. Marijcov je milión, patria k Ugrofínom a žijú pod Kaukazom. Andrej Ešpaj skomponoval operetu SVADBY Z KLOBÚKA. Uviedli sme ju na Novej scéne a všetci sme tancovali a spievali o dušu. Na premiére sa zjavil aj Andrej Plávka, veľký obdivovateľ dámskej časti baletu.

V roku 1974 sme prešli s Vladom Bednárom zo Zvolena do Košíc. Cesta cez Slovenské Rudohorie trvala dva týždne a konečne sme videli zblízka Poľanu, Klenovský Vepor, Pipitku, Trestník, obce Paču a Čučmu, ako aj Kojšovu hoľu.

Z Budapešti prišli správy, že tamojší umelci rómskeho pôvodu napísali skvelý muzikál Červená karavana. Preložil som ho z maďarčiny (rómčina mi robí ťažkosti) pre spevohru Novej scény a chystáme premiéru, na ktorú pozývame mnohých významných vajdov. Dej muzikálu sa odohrával v päťdesiatych rokoch. Bol to smutný príbeh o maďarskom policajtovi - Rómovi.

Tohto roku sme obnovili tradíciu veľkonočných šibačiek. V ten slávny pondelok som šibal spolu s Kňažkom, Kukurom a mnohými inými šibačmi výlučne v slušných bratislavských rodinách. Mnohé dcéry spomínajú na ten veľkonočný pondelok do dnešných čias. Ak sa nemýlim, jeden z vyššie menovaných žije doteraz s vtedy vyšibanou dcérkou z dobrej rodiny v šťastnom manželstve...

V roku 1974 sne deň pred Štedrým dňom vyrazili do husto zasnežených Malých Karpát a spolu s priateľmi sme na Panovej lúke vymenovali krivý, premrznutý stromček za vianočný! Ovešali sme ho vianočnými ozdobami a pili pri ňom hriatô. Ten stromček by bez nás nemal šancu stať sa vianočným stromčekom! Bol škaredý a listnatý. Očitý svedok Vianoc na Panovej lúke je aj Boris Filan, z bratislavských kamarátov najbratislavskejší.

Július Satinský
SN, 13. novembra 1997