Obnova domov na Kapitulskej ulici pokračuje

Kapitulská ulica je pravdepodobne najstaršou z bratislavských ulíc. Vznikla v stredoveku, najneskôr v 13. storočí, postupnou výstavbou obytných domov pozdĺž stredného úseku prastarej cesty. Cesta sa začínala pri dunajskom brode a špirálovite stúpala po svahu kopca, aby dosiahla jeho vrchol, na ktorom sa vyvinul terajší Bratislavský hrad.

Roku 1221 sa do Podhradia s pápežovým dovolením definitívne presťahovala kapitula a prepoštstvo Najsvätejšieho Spasiteľa. Kapitula je cirkevná organizácia pozostávajúca z 10 až 20 vysoko vzdelaných svetských kňazov - kanonikov, ktorých predstaveným je prepošt (latinsky „praepositus"). Kapitula je cirkevným správnym a právnym zariadením, najmä v otázkach cirkevného práva, ale v stredoveku aj občianskeho práva. V stredovekom Uhorsku boli niektoré kapituly aj „hodnovernými miestami", kde sa vybavovali a potvrdzovali listiny, a ktoré slúžili aj na trvalú úschovu dôležitých právnych dokumentov. V 18. a 19. storočí túto funkciu preberal štát a nahradil ich notárskymi úradmi.

Obdobie vzniku kapituly na Hrade (Preslavva, neskôr Bresalavaspurch, Pressburg) dodnes nie je známe. Bolo to určite dávno pred rokom 1204, keď dostal pápež prosbu o súhlas s presťahovaním prepoštstva do Podhradia. Kanonici nežijú spolu v kláštornom zriadení, každý má svoje samostatné obydlie, rezidenciu. Ako obydlia kanonikov slúžila väčšina domov na ulici, ktorá podľa kapituly dostala svoje meno. Svetské bohatstvo kapituly bolo najmä v početných nehnuteľnostiach, z ktorých výťažku prepošt a kanonici žili. Boli to dary a testamentárne odkazy panovníkov a ďalších bohatých podporovateľov. Kanonici pochádzali obyčajne z bohatých magnátskych rodín a disponovali aj vlastným majetkom, z ktorého udržiavali svoje rezidencie. Po prvej svetovej vojne prišla kapitula o mnohé dôchodky. Väčšina kanonikov žila medzi svetovými vojnami biedne. Situácia sa zhoršila po roku 1948, keď národný výbor prideľoval byty záujemcom v cirkevných objektoch. Noví nájomníci čo možno najviac strpčovali pôvodným užívateľom život a historické objekty doslova ničili. Po roku 1990 sa cirkvi vrátili mnohé objekty, ale bez finančných možností na ich úpravu do užívaniaschopného stavu. Bratislavská kapitula nebola nikdy zrušená, ale dnes ju verejnosť nevníma, lebo miesta kanonikov nie sú viditeľne obsadené. Obnova objektov pokračuje veľmi pomaly, lebo často sú objekty v stave blízkom rozpadajúcej sa ruine. Tak to bolo aj v prípade kanonickej rezidencie na nároží Kapitulskej a Prepoštskej ulice.

Z historických dokumentov je dom známy najneskôr v roku 1387, a vtedy už nebol nový. V 15. storočí bol majetkom kapituly a slúžil ako doživotná rezidencia niektorého kanonika. Mohutný požiar na prelome 15. a 16. storočia dom veľmi poškodil. Po požiari ho dôkladne opravili. Ako ukázal nedávny prieskum, vtedy upravili fasády tak, aby pripomínali zo sivo-čiernych kamenných kvádrov postavený dom. Medzery (špáry) medzi v omietke naznačenými kvádrami natreli bielou farbou. Na strane do neskoršej Prepoštskej ulice pristavali arkier na kamenných konzolách. Jeho priečelie vyzdobili grafitom s architektonickými motívmi. V 19. storočí goticko-renesančnú fasádu znovu omietli. Zväčšili aj okenné otvory a orámovali ich štukovými profilmi. Na ďalšiu opravu dom čakal viac ako sto rokov.

Rímskokatolícka cirkev - Bratislavská arcidiecéza s finančnou podporou ministerstva kultúry začala s opravou fasád domu. Výskum priniesol nečakané výsledky. Ukázalo sa, že financie nepostačia na dôkladné reštaurovanie nálezu. Definitívne je obnovená len časť fasády od arkiera smerom k Ventúrskej ulici a fragment pri styku so susednou budovou. Výsledok po odstránení lešenia ukazuje, že v obnove treba pokračovať. Vďaka cirkvi bude prezentovaný ďalší obnovený historický objekt, ktorý hovorí o bohatej histórii Bratislavy.

Marian Havlík, Štefan Holčík
FOTO - ŠH

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.