Kostol klarisiek mal kedysi barokovú vežu

Víťazstvo kresťanských vojsk v roku 1683 nad Turkami, ktorí sa pokúsili podmaniť si Viedeň, bolo začiatkom oslobodenia celej uhorskej krajiny z područia Istanbulu.

Peniaze, ktoré už neboli potrebné na financovanie vojny, mnohí investovali do umenia. Barokové umenie na konci 17. a v prvej polovici 18. storočia dosiahlo v Uhorsku vrchol. Stavali sa paláce, kostoly, kláštory, iné, staršie, sa opravovali a nákladne ozdobovali. Aj rád klarisiek si mohol dovoliť svoj stredoveký kláštor a kostol v Prešporku „zmodernizovať“.

Gotická veža kostola z 15. storočia sa pomaly rozpadala, vraj ju poškodilo zemetrasenie. Preto sa opátka kláštora Eva Barbara Balassová rozhodla vežu v roku 1702 upraviť v duchu vtedy panujúceho slohu. Namiesto ťažkej špicatej kamennej strechy zakryli vežu drevenou konštrukciou s plechovou krytinou. Strecha cibuľového tvaru so štíhlou zvonicou bola pomerne subtílna. Bola prvou vežou takéhoto tvaru v meste. O jej údržbu sa však po zrušení kláštora Jozefom II. asi nikto veľmi nestaral.

V polovici 19. storočia sa na nej objavili vážne poruchy, roku 1852 ju vystužili a spevnili železnou konštrukciou. Vidno to aj na pohľadnici z roku 1898, ktorú vydal Ottmar Zieher v Mníchove podľa fotografie Karla Korpera. Vtedy už uvažovali o jej nahradení vhodnejšou „gotickou“ strechou. Zámer realizovali v roku 1902, podľa projektu Friedricha Schuleka, ktorý reštauroval už vežu pri kláštore františkánov (1896/7).

Staviteľ Martin Gunszt pretavil Schulekov projekt do skutočnosti. Vežu, na ktorej sa zachovali stredoveké sochárske diela, zakryli štíhlym kamenným päťbokým ihlanom, ktorý slohove zodpovedá dolnej časti veže. Celok v 70. rokoch reštauroval akademický sochár Ján Rybárik. Originálne gotické skulptúry vtedy nahradili vernými kópiami a originály preniesli do interiéru.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus