Palác lekárnika Pißtoryho treba obnoviť

6.5.2012
0
Palác lekárnika pißtoryho treba obnoviť - Pamatnik1 Palác lekárnika pißtoryho treba obnoviť - Pamatnik1
Páčil sa vám článok?

Cesta z mesta na sever, cez Michalskú bránu a bránu na Suchom mýte, bola od stredoveku lemovaná záhradami a vinohradmi. Na mieste viacerých úžitkových záhrad vznikla už na začiatku 17. storočia okrasná záhrada ostrihomských arcibiskupov. Ďalšie záhrady po roku 1760 skúpil gróf Grassalkovich a zriadil na ich mieste barokový park. Západne od cesty sa na svahoch kopca rozkladali vinohrady. Aj tie sa v 18. storočí premenili na záhrady mešťanov a šľachticov.

Svah niesol starý názov vinohradníckeho záhonu Märzeln, cesta sa až do druhej polovice 19. storočia volala Märzelnweg. Potom na jej stranách vybudovali rad obytných domov, z cesty sa stala mestská ulica. Spočiatku niesla meno korunnej princeznej Štefánie. Jej význam stúpol najmä po vybudovaní železničnej stanice, ku ktorej viedla. Po prvej vojne ju premenovali na Štefánikovu ulicu.

Jedna zo záhrad hraničila s ulicou veľmi dlhým plotom a smerom hore po svahu sa ešte rozširovala. Pred rokom 1889 záhradu získal lekárnik Felix Pißtory (1829-1891). Pri ulici dal vybudovať nájomný obytný dom (teraz číslo 23, pôvodne 21) a vedľa neho (21a, teraz 25) palácový rodinný dom s dvoma vežičkami, ktoré prevyšovali podstrešné rímsy susediacich objektov. Ťažko povedať kde pramenilo mimoriadne bohatstvo lekárnika Pißtoryho. Na liekoch asi sotva zbohatol. Možné je, že do stavieb (patril mu aj dom s lekárňou „U červeného raka" v Michalskej bráne), investoval veno svojej manželky Idy.

Bočné hranice pôvodnej záhrady neboli na ulicu kolmé. Preto bol aj pozemok, na ktorom postavili palác, lichobežníkový. Na jednej strane to spôsobilo problém pri formovaní miestností v priečelnom trakte paláca, na druhej strane to umožnilo elegantné riešenie nádvoria, z ktorého sa otvoreným schodišťom dalo vystúpiť do záhrady. Rozsiahla záhrada dávno zanikla. Na jej mieste stojí dnes množstvo obytných domov na ulici Fraňa Krála a na ulici Podtatranského.

Dom patril ešte v roku 1922 vdove pani Ide Pißtory, v roku 1929 už bol majetkom veľkostatkára Gustáva Leichtnera. Ťažko zistiť, kedy pani Pißtory zomrela. Náhrobok manželov Pißtoryovcov pri „modernizácii" či „pamiatkovej úprave" Ondrejského cintorína v 60. rokoch zmizol.

Palác a susedný obytný dom Felixa Pißtoryho postavili v roku 1889 podľa projektu architekta Josefa Huberta (žil v Budapešti). V Prešporku podľa jeho projektov postavili 1902 filiálku Rakúsko-uhorskej banky (teraz Štúrova 2) a rokoch 1903-1904 aj na tie časy obrovskú budovu Priemyselnej a obchodnej komory na terajšej Gorkého ulici a Komenského námestí za divadlom. V oboch stavbách sa nachádzajú motívy identické s motívmi v Pißtoryho paláci.

Pißtoryovci neboli šľachtici, ale dovolili si dom, ktorý bol skutočným šľachtickým palácom. V podjazde sa dalo vystúpiť z koča rovno do chodby, ktorá viedla k nádhernému schodišťu. V terazzovej podlahe s ornamentálnym okrajom vítal návštevníka nápis SALVE. Kamenné schodište s bohato ozdobným kovaným železným zábradlím viedlo do reprezentačných salónov na poschodí. Tri najokázalejšie miestnosti s oknami (a balkónom) do ulice boli prepychovo zariadené. Mobiliár sa nezachoval, iba bohato vyrezávané dekorácie plafónov, a štukatúrou a maľbami ozdobený plafón v prostrednom salóne. Maľby v pozlátenom rokokovom orámovaní sú dielom Peregrina von Gastgeb z roku 1895. Je možné, že by boli polia štukového plafónu od roku 1889 až do roku 1895 prázdne?

V salóne Pißtoryovcov namaľoval P. von Gastgeb dve veľké alegorické figurálne scény a do štyroch oválnych polí v nárožiach plafónu alegórie štyroch ročných období. Ročné obdobia charakterizoval štyrmi v strednej Európe žijúcimi druhmi vtákov, ktorých namaľoval s plodmi rastlín, ktorými sa v príslušnom ročnom období živia. Že by sa bol pán lekárnik súkromne venoval ornitológii? Alebo šlo o pripomenutie liečivých účinkov namaľovaných plodov?

Bohatá dekorácia plafónu tejto miestnosti nebola zakrytá ani v čase (1953-1989), keď budova slúžila „Múzeu V. I. Lenina". Adaptácia paláca pre účely múzea bola v 50. rokoch až nečakane citlivá. Svedčia o tom zachované architektonické detaily ako plechové figurálne konzoly pod arkiermi na fasáde, železné mreže a zábradlia, terazzové podlahy, vyrezávané dekorácie plafónov, štuková výzdoba stien, spomenuté maľby. Vtedy odstránené priečky v bočnom krídle možno ľahko obnoviť a nové nevhodné priečky odstrániť.

Pißtoriho palác, dielo významného architekta a významných umelcov a remeselníkov 19. storočia treba obnoviť. Nie prestavovať na akési kultúrne centrum.

Štefan Holčík
FOTO - autor


Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Páčil sa vám článok?