Baumannove domy v Bratislave si nikto nevšíma

Baumannove domy v bratislave si nikto nevšíma - Pamatnik1

Postavenie prvého pevného železného mosta ponad Dunaj znamenalo nielen dovtedy nemysliteľné možnosti v doprave, ale aj popud k výstavbe novej mestskej štvrti. Most bol postavený ako dvojitý: na tých istých kamenných pilieroch spočívala cesta určená pre povozy a rovnobežne s ňou iná konštrukcia železničného mosta. Prevádzku na cestnej časti otvorili 31. decembra 1890.

Železničná trať smerovala k mostu od križovatky dnešnej Legionárskej a Krížnej ulice, od bývalej stanice konskej železnice, pozdĺž terajšej Ulice Vuka Karadžiča. Približne od miesta, kde sa dnes začína Landererova ulica, stúpala trať na násyp, ktorým sa vlaky dostali až na úroveň mosta. Plocha medzi železničnou traťou a Grösslingovou ulicou sa v minulosti využívala najmä ako záhrady a pasienky. Na konci 19. storočia aj tam vznikli stavebné parcely.

Rozparcelovanie pozemkov uskutočnili podľa plánu, podľa ktorého mali byť vybudované viaceré ulice kolmé na Grösslingovu, kde už predtým boli chodníčky medzi záhradami. Medzi parcelami vytýčili systém na seba kolmých ulíc v pravidelných úsekoch, pripomínajúcich šachovnicový systém amerických miest, ale dávno známy aj v Európe, napríklad použitý v 18. storočí v Mannheime. V centre novej zástavby ostala nezastavaná plocha námestia, ktoré pomenovali podľa stredovekého mestského richtára Jakuba. Zastavovanie jednotlivých parciel pri uliciach postupovalo pomerne pomaly, viaceré stavby vznikli až po druhej svetovej vojne.

V južnej časti terajšej Klemensovej ulice postavili v rokoch 1904 a 1905 rad obytných domov v romantickom secesnom štýle vidieckeho charakteru, aký sa vtedy v Rakúsku označoval anglickým výrazom „cottage". Dal ich postaviť stavebný podnikateľ Anton Durvay. Domy projektoval viedenský architekt narodený v Sliezsku neďaleko Opavy Ludwig Baumann (1853 až 1936). V domoch sa nachádzali pomerne moderne vybavené byty pre zamestnancov továrne na káble. Niektoré boli postavené ako mnohobytové nájomné objekty, niektoré ako dvojice požiarnym múrom navzájom oddelených víl s dvoma až troma bytmi. Tie boli postavené na pôvodnej úrovni terénu, takže pod úrovňou zvýšenej ulice sa dali umiestniť obytné priestory pre služobníctvo, sklady paliva a prevádzkové priestory napríklad práčovne. Jednoduchšie bytové domy mali fasády z neomietaného tehlového muriva, kombinovaného s naznačenými drevenými dekoratívnymi konštrukciami typu Fachwerk a s priznanými modernými technickými prvkami, ako boli preklady nad oknami z valcovaného železa (koľajnice). Jeden z týchto domov je zachovaný (Jakubovo námestie 14). Susedný (Jakubovo námestie 12) je nahradený novostavbou, ďalší v tom istom rade (Dobrovičova 16) je v období medzi vojnami prestavaný.

Dvojdom na Klemensovej ulici 10 a 12 je zachovaný v celej svojej hmote, ale jeho pôvodná dekorácia sa zachovala len v úbohých zlomkoch. Mnohé ozdobné drevené časti sú nahradené jednoduchšími, vežička z domu číslo 12 zmizla úplne. Na fasádach čísla 12 bývali veľmi jemné štukové ornamenty rastlinného charakteru, pravdepodobne od sochára Adolfa Meszmera. Strechy boli ozdobené množstvom klampiarskych detailov, na hrebeni bočnej strechy domu 12 sa vlnil plechový drak. V pokračovaní tohto radu smerom k Dunaju stál ešte jeden podobný dom. Na zachovaných stavbách je ešte niekoľko originálnych detailov, napríklad kuriózne formované okná, ktoré by bolo treba chrániť. Pamiatkovú ochranu by si zaslúžil celý tento v Bratislave ojedinelý komplex secesných architektúr.

Architekt Ludwig Baumann začínal 1879 ako mladý projektant v ateliéri v Prešporku narodeného viedenského architekta Viktora Rumpelmayera, autora paláca grófa Jána Pálffyho na Hviezdoslavovom námestí či mestského paláca Palugyayovcov na Hlavnom námestí oproti Starej radnici. Neskôr bol činný aj ako návrhár kovových výrobkov (stolných servisov a príborov) firmy Krupp v Berndorfe. Pre továrnika Arthura Kruppa postavil v Berndorfe vilu (skôr palác), byty pre zamestnancov, školu, kostol, administratívne budovy. Nasledovalo množstvo obytných domov, vládnych a administratívnych budov a kultúrnych zariadení vo Viedni.

Na Svetovej výstave v Paríži sa v roku 1900 rakúske cisárstvo prezentovalo pavilónom podľa jeho projektu. Vrcholom jeho kariéry bolo vymenovanie za dvorného architekta a projektanta cisárskeho paláca Hofburgu (1907). Na želanie následníka trónu Franza Ferdinanda d´Este projektoval najmladšie časti paláca, ktorý je dnes jedným z najnavštevovanejších miest Viedne. V krídle viedenského Hofburgu, ktoré postavili (1910) podľa Baumannovho projektu, je dnes kongresové centrum. V jeho slávnostnej sále sa konajú výstavy a plesy. Keď Franz Ferdinand a jeho manželka Sofia podľahli v Sarajeve 1914 atentátu, uložili ich pozostatky do hrobky pod kaplnkou zámku Artstätten, ktorú vybudoval Ludwig Baumann.

Vo Viedni patria Baumannove diela k najvýznamnejším stavebným pamiatkam z prelomu 19. a 20. storočia. V Bratislave si ich nikto nevšíma, nespomína ich ani jeden sprievodca.

Štefan Holčík
FOTO - archív

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.