1940: Bratislava sa konečne dočkala umelého ľadu!
1940: bratislava sa konečne dočkala umelého ľadu! - Hokej1940 1
Dedičom Ski klubu Bratislava sa stal klub vysokoškolákov – VŠ Bratislava, ktorý bol potom dlhé roky jediným, ale o to mocnejším miestnym rivalom hokejistov 1. ČsŠK Bratislava. Návrat „stratených synov" E. Suchého a Bartoška, príchod M. Polóniho, no najmä agilní funkcionári Ľudo Hladík, dr. Lovas, Bončo spolu s náčelníkom Wepnerom ukuli aj z „eškárov" kolektív, ktorý bol už schopný konkurovať nielen všetkým susedom, ale aj Tatrancom a Bystričanom.
V januári 1937 zvíťazili hokejisti 1. ČsŠK vo finálovom zápase župného majstrovstva nad ZFC Zlaté Moravce 4:0 a urobili prvý krok do novoutvorenej divízie. Titul župného majstra vybojovalo mužstvo: Leitner, Polóni, Nezhyba, Bončo, Dr. Vališ, Jakeš, Suchý, Bartošek, Schmidl. V kvalifikačnom stretnutí na klzisku, ktoré „eškári" zriadili na futbalovom ihrisku v Petržalke, zvíťazili bratislavskí chlapci nad martinským ŠK 5:1 a dostali sa do divízie. Žiaľ, táto súťaž mala iba jeden ročník 1937/1938.
Umelé klzisko vo Viedni a priateľské styky s viedenskými klubmi WEV a EKE priťahovali hokejistov. Do rakúskeho hlavného mesta cestovali veru za vlastné. Prvá skúška na divíziu 3. decembra 1937 sa však neskončila dobre. EKE nakládol „eškárom" 9:0. Trpkosť vysokej prehry však v predposledný deň roka osladilo víťazstvo nad VŠ, ktorý bol medzi elitou v najvyššej súťaži - lige. V týchto stretnutiach stál prvý raz v bránke František Dibarbora, jeden odchovancov „eškárskej" futbalovo-hokejovej liahne. Hneď po víťazstve nad vysokoškolákmi cestovali hokejisti do Sliezska. Za 36 hodín vybojovali päť zápasov, z ktorých prehrali len jediný s kombinovaným mužstvom Ostravice-Frýdek 1:2. S Tatrou Kopřivnice hrali 1:1, s Českým Těšínom 2:1 a 4:1, Třincom 2:2. Z desiatich gólov dal Bartošek sedem! Žiaľ, hneď v Kopřivniciach sa zranil Michal Polóni.
V divíznej súťaži obstáli hokejisti 1. ČsŠK Bratislava podľa očakávania. Obsadili druhé miesto za istým favoritom HC Tatry. Potom prišli dve mierne zimy, ktoré nedovolili plne rozohrať ani župnú súťaž. Myšlienka vybudovať aj v Bratislave klzisko s umelým ľadom stala sa čoraz naliehavejšou. Vŕtala najmä v hlave Miška Polóniho, lebo nevedel zabudnúť na rok 1933, keď odmäk a dážď znemožnili zápas Ski klubu s americkým Massachusets Rangers. Ski klub doplatil na neuskutočnený zápas asi 7500 korún a z dlžôb sa už nespamätal.
Ďalšími horlivými propagátormi umelého ľadu boli Dr. Okoličányi, Ing. Četverikov a Ing. Nemessányi. No nadšenie samo osebe nestačilo. Na stavbu bol potrebný kapitál a stroje. Ani jedného, ani druhého nebolo. Lenže športovci sú vytrvalí, keď si niečo vezmú do hlavy. Prvá brnenská vyhotovila stroje aj ostatné potrebné zariadenie pre umelé klzisko v Katoviciach. Vypukla však vojna a Poliaci nemohli stroje prevziať. Po nemalom úsilí sa ich podarilo „eškárom" získať a 15. decembra 1940 dostali bratislavskí hokejisti a korčuliari krásny vianočný dar.
Spracované podľa knihy L. Grünnera: Polstoročie v belasom