Imré Madách sedel vo Vodných kasárňach
Imré madách sedel vo vodných kasárňach - Pamatnik1
Významný maďarský básnik a autor známej divadelnej hry Tragédia človeka Imre Madách (1823 až 1864) sa narodil a zomrel v malej novohradskej dedinke Dolná Strehová. Tam prežil skoro celý svoj život, okrem dvoch krátkych prestávok. Ako študent sa 1837 až 1842 zdržiaval v Pešti, ako väzeň strávil dva necelé roky (1852-3) v prešporskej väznici.
Jeho otec, Imre Madách starší, bol právnik. Diplom získal v roku 1802 na Kráľovskej akadémii v Prešporku. Básnikova matka bola dáma zo starej uhorskej šľachtickej rodiny Majthényiovcov (pochádzali z Majcichova). Po svojej tete a krstnej matke zdedila zaujímavé majetky. Porodila osem detí, z ktorých dve zakrátko po narodení zomreli. Pomerne mladá v roku 1834 ovdovela. V rodine sa hovorilo nemecky, maďarsky, slovensky, čítali sa aj francúzske a anglické knihy. A, samozrejme, všetci vzdelaní členovia rodiny hovorili plynule po latinsky.
Chorľavý Imrich mladší sa zaujímal o históriu, biblické dejiny, filozofiu. Ako dedič poľnohospodárskeho majetku mal gazdovať. Veľmi mu to nešlo, po jeho smrti sa zistili veľké dlhy. Obdivoval rebelov a revolucionárov. Za aktívnu účasť v protihabsburskom revolučnom dianí v roku 1848/1849 bol odsúdený na väzenie. Ešte predtým, v roku 1845, sa oženil. Vybral si ženu bez šľachtického pôvodu, bez vena a bez vzdelania, pomerne málo inteligentnú, so sklonom k hysterickému správaniu. Jeho matka sa s výberom nevesty nikdy nezmierila. Situácia sa ešte zhoršila, keď bol Madách v Prešporku vo väzení. Jeho mladá manželka sa zabávala s inými, nestarala sa o deti, a v Pešti míňala nehorázne sumy z rodinného majetku za módne novinky. K svokre sa správala mimoriadne hrubo. Tá ju v korešpondencii nazvala fúriou. Asi mala príčinu.
Po návrate z väzenia žil Madách do roku 1857 pod policajným dozorom, až roku 1858 bol amnestovaný. V roku 1861 sa stal poslancom uhorského snemu.
Manželstvo niekoľko rokov formálne trvalo. V roku 1858 nasledoval civilný rozvod, v polovici 19. storočia a navyše v katolíckej rodine veľmi zriedkavé riešenie. Dve deti ostali u otca, dcéru si vzala matka (jedno dieťa zomrelo po narodení). Madách sa zaviazal rozvedenej manželke platiť doživotné výživné vo výške 800 zlatých ročne.
Pohnutý a neusporiadaný život bol pravdepodobne pre básnika jednou z inšpirácií napísať drámu Tragédia človeka, ktorá po dôkladnej redakčnej úprave básnikom Jánosom Aranyom vyšla knižne v roku 1861. V divadle v Pešti ju prvý raz hrali v roku 1883. Slovenské národné divadlo v Bratislave ju malo na programe v roku 1926 a potom v 60. rokoch 20. storočia. Prvý preklad do slovenčiny je dielom Pavla Országha Hviezdoslava. Imre Madách zomrel pomerne mladý, dožil sa len 41 rokov.
Madáchovský kaštieľ v Dolnej Strehovej je dnes pracoviskom a doslova exponátom Slovenského národného múzea - Múzea kultúry Maďarov na Slovensku. Pred pol rokom sa začala jeho generálna oprava, ktorá sa má dokončiť v nasledujúcom roku. V jednej časti kaštieľa budú zariadené historické interiéry, najmä podľa popisov básnikových návštevníkov a príbuzných a podľa starých fotografií. Ďalšia časť stálej expozície bude informovať o básnikovom diele, bude aj študijným pracoviskom. Počas rekonštrukcie kaštieľa je expozícia v skrátenej podobe inštalovaná v budove Slovenského národného múzea v expozícii Múzea kultúry Maďarov na Slovensku na Žižkovej ulici 16-18. Otvorenie výstavy korešpondovalo s pripomenutím si 189. výročia básnikových narodenín (pričom nie je isté či sa narodil 20. alebo 21. januára).
Imre Madách si v Prešporku odpykával trest v budove Vodných kasární. Budova z roku 1763 bola až do znárodnenia v roku 1948 majetkom mesta. V roku 1941 južnú časť barokového objektu zbúrali, neskôr (1954) zachovanú severnú časť necitlivo prestavali pre potreby SNG. Originálne sú vlastne už len obvodové múry. Pôvodné väzenské kobky úplne zanikli. Miesto, kde sa Madách v Prešporku (nedobrovoľne) zdržiaval, už nie je identifikovateľné.
Štefan Holčík
FOTO - archív