Fasády budov zostávajú nepovšimnuté

Fasády budov zostávajú nepovšimnuté - Pamatnik1

Ľudia sa na uliciach obyčajne ponáhľajú, myslia na svoj cieľ, nevšímajú si blízke okolie. Občas ich na moment zaujme blízky výklad obchodu, občas si lepšie uvedomia na chodníku inštalovaný nevkusný predmet, ako napríklad sochu pochybnej kvality Schöner Naciho, či „pomník“ Júliusa Satinského, alebo mimoriadne „inteligentnú“ a „vtipnú“ sochu z kanála vyliezajúceho bezdomovca. Fasády objektov, povedľa ktorých prejde denne niekoľko stoviek peších, ostávajú nepovšimnuté.

Na fasáde Policajného riaditeľstva na Špitálskej ulici každý vidí dvoch bronzových levov, ale ak sa opýtate Bratislavčana, aké sochy sú na fasáde budovy ministerstva kultúry na Námestí SNP, alebo kde je najväčší kamenný reliéf na fasáde v Bratislave (Nová radnica na Primaciálnom námestí), sotva dostanete odpoveď. Že je na Kostole alžbetiniek socha svätej Alžbety vedia viacerí, ale akým sochárskym dielom je ozdobené priečelie kostola nad Hlbokou cestou, nevedia často ani jeho pravidelní návštevníci. Mnohofarebnú mozaiku v trojuholníkovom štíte Primaciálneho paláca poznajú viac a lepšie zahraniční turisti ako mnohí pracovníci magistrátu, ktorí sa denne pod ňou pohybujú.

Ešte menej si ľudia všímajú nápisy na budovách. Samozrejme, okrem reklám či názvov obchodov a inštitúcií. Pamätné tabule osobností a udalostí sú zaujímavé len vtedy, ak nesú stručný nápis v čitateľne veľkých písmenách. Dlhé texty (na budove Bibiany, na Župnom dome) strácajú príťažlivosť pre čitateľa po prečítaní prvých dvoch riadkov. Text z malých písmen na malej ploche rovnakej farby je často nečitateľný, a teda zbytočný (Murgašova pamätná tabuľa na Hlavnej pošte). Mnohé z historických nápisov sú rébusmi, ktorým rozumeli len súčasníci ich pisateľov. Niekedy to bol priamo zámer. Na viacerých rakúskych objektoch Habsburgovcov od 15. storočia, najmä z obdobia cisára Friedricha III., je nápis A.E.I.O.U., ktorý už vyše 500 rokov zamestnáva fantáziu špekulantov, ktorí by ho radi zaručene správne vylúštili.

Niektoré pamätné nápisy sú síce zostavené z veľkých písmen, ale umiestnené tak tajuplne, že strácajú zmysel, aj keď sú pomerne dobre čitateľné. Na Klemensovej ulici číslo 5 stojí pomerne nenápadný obytný dom so skoro 90 rokov nečistenou a neopravovanou fasádou. Spolu s nárožným domom a ďalším domom na Grösslingovej ulici (39 a 41) tvorí jednotný obytný blok. Jeho architektúra pripomína mestské obytné domy pražských predmestí. Ornamentika jeho fasád nemá v Bratislave obdobu. Charakteristickým prvkom jeho fasád sú falošné balkóny s pomerne ťažkopádnym železobetónovým zábradlím z moderných balustrov.

Pochôdzne plochy balkónov zospodu nesú na prvý pohľad nejasný geometrický ornamentálny motív. Pri bližšom zaostrení zraku sa ukáže, že ide o pomerne obsiahly nápis:

ČESKÉ PRŮM. BANKY
FILIÁLKA BRATISLAVA
ŘIDITEL
KLEMENT FLORIÁN

V DOBĚ DRAHOTY A
NEDOSTATKU BYTU
PÉČÍ BANKY
O SVÉ UŘEDNICTVO

STAVĚNO OD LEDNA
DO KONCE ČERVENCE
KUNSCH POLÍR S
MÍSTNÍMI DĚLNÍKY

V. NEKVASIL STAVITEL
FILIÁLKA BRATISLAVA
STAVITELEM
OTAKAREM NYPLEM

Čitateľ by v nápise očakával ďalšie minimálne dve pomerne dôležité informácie: vročenie stavby budovy a meno projektanta. Pražská firma staviteľa V. Nekvasila pôsobila v Bratislave od roku 1924, k jej najvýznamnejším realizáciám patrí budova Slovenského národného múzea na Fajnorovom, resp. Vajanského nábreží. Sídlo firmy bolo na Grösslingovej ulici 119 (teraz 75). Dnes sa budova nachádza v dezolátnom stave, ale ešte stále nesie meno pôvodného majiteľa. Na železných mrežiach dverí vstupného portálu je monogram ON a nie VN. Ide pravdepodobne o monogram v nápise spomenutého staviteľa Otakara Nypla.

Chýbajúce informácie boli pravdepodobne na spodných plochách balkónov na Grösslingovej ulici, ktoré sú nedávnou opravou zjednodušené. Možno práve pri oprave nápisy odstránili alebo omietli. Iné blízke stavby vznikali po roku 1924. Dá sa predpokladať, že aj obytný dom bankových úradníkov postavili medzi rokmi 1924 a 1928. V roku 1930 už všetky tri objekty (Kempelenova 5, Grösslingová 89 a 89a) vlastnila Prvá česká všeobecná poisťovacia akciová spoločnosť Koruna. Návštevníci Prahy si iste spomínajú na palác Koruna na dolnom konci Václavského námestia, na nároží ulice Příkopy (Na můstku). Tam sídlila od začiatku 20. storočia centrála poisťovne Koruna. V 50. a v 60. rokoch prevzal názov peňažného ústavu vtedy dobre známy bufet Koruna.

Štefan Holčík
FOTO - Juraj Mladý