V Grünstüblhause je už predajňa liekov

Isté činnosti, podľa dnešnej terminológie živnosti či prevádzky, bývali v minulosti zákonom viazané na určené objekty. Obuvník, mäsiar, krajčír, zlatník, sedlár či stolár, obchodník, hostinský, mohli podnikať vlastne kdekoľvek, ak získali vhodný priestor. Kováč či džbánkar (keramik) sa museli prispôsobiť okoliu, lebo ich dielne viac ako iné znamenali nebezpečenstvo vzniku požiaru, ktorý sa mohol rozšíriť aj na susedov. Preto boli obyčajne vykázaní na mestské hradby, a obyčajne používali samostatne stojace objekty.

Zvláštne povolenie - privilégium - si vyžadovali niektoré iné výrobne. V českom kráľovstve bolo napríklad privilégium variť pivo viazané len na určité objekty. Označovali ich historickým termínom „právovareční duum" .

V Uhorsku bola s konkrétnym objektom spojená existencia lekárne. Lekárnici neboli organizovaní v cechoch, mestská rada však rozhodovala o tom, koľko lekárnikov smie v meste súčasne pôsobiť. Lekárne sa po stáročia udržiavali v tých istých priestoroch. Len výnimočne sa lekáreň presťahovala inam.

Na začiatku 18. storočia pôsobili v Prešporku štyri verejné lekárne, dve z nich založené ešte v stredoveku (Červený rak a Zlatý gryf). V 17. storočí k ním pribudli dve civilné (Čierny orol a Najsvätejšia Trojica) a dve kláštorné (jezuitská a milosrdných bratov). Kráľ Karol III. nariadil v roku 1727 všetky lekárne v Uhorsku úradne preskúmať. Tie, kde revízori konštatovali nedostatky, boli zrušené. Lekáreň „Červený rak" sa na začiatku druhej polovice 18. storočia presťahovala do novopostaveného domu v barbakane Michalskej brány, kde bolo miesto pre lekáreň mimoriadne výhodné, lebo tade prechádzalo množstvo potencionálnych zákazníkov. Lekárne neskôr boli aj v tesnej blízkosti (vtedy už zbúranej) Vydrickej brány (Salvator) a pri vyústení predbránia Laurinskej brány (Svätý Štefan).

K najvýznamnejším verejným svetským objektom v centre mesta okrem radnice patril dom na začiatku Sedlárskej ulice, ktorý bol po stáročia známy ako Grünstüblhaus. V dome bol od stredoveku mestský hostinec, v 16. a 17. storočí vo veľkej sále domu zasadali účastníci krajinského snemu, v 18. storočí sa tam hrávali divadelné predstavenia. V 17. storočí dom zásadne prestavali. Dnešnú podobu (bez nevhodného železného balkóna a veľkých výkladov na prízemí) získal po roku 1775. Vtedy bolo mesto vo veľmi zlej finančnej situácii, muselo viaceré svoje majetky predať. Nový majiteľ ponechal z pôvodnej výzdoby fasády aspoň kamenný figurálny reliéf. Predstavuje scénu zo Starého zákona. Na ceste do zasľúbenej zeme priniesli Jozua a Kaleb z prieskumu v Kaanane z Egypta vyčerpaným putujúcim Židom obrovský strapec hrozna ako dôkaz o úrodnosti zeme, v ktorej nájdu novú vlasť. Na dome bol podľa historických prameňov nápis SPQP, ktorý však bez stopy zanikol. Hovoril o tom, že dom dalo postaviť (prestavať) mesto rozhodnutím mestskej rady (Senatus populusque Posoniensis). K tomu muselo patriť aj presné vročenie, o čom však pramene mlčia.

V 19. storočí patril dom k najlepším adresám v meste. Na začiatku 20. storočia v ňom býval, ako nájomník, jeden gróf z rodiny Pálffy. Po prvej svetovej vojne otvorili na prízemí filiálku banky, neskôr tam bol obchod, v 60. rokoch Bratislavská informačná služba. V 80. rokoch zriadili na prízemí kaviareň s mimoriadne pôsobivou modernou dekoráciou interiérov. Kaviareň používala aj časť suterénu, s ktorým bola spojená novým schodišťom. Jeho zabudovaním zničili časť originálnej renesančnej klenby. Po roku 1990 sa dom stal predmetom reštitúcie, kaviareň zrušili, jej interiér zničili. Neskôr dom odkúpila Slovenská sporiteľňa. Mesto nemalo možnosť získať významný objekt späť do majetku. Po zrušení bankovej prevádzky bol prízemný priestor v roku 2011 dlhšie prázdny. Pred pár týždňami tam otvorili lekáreň (výdajňu či predajňu liekov). Treba veriť, že nespôsobí problémy neďalekej lekárni U zlatého gryfa s niekoľkostoročnou tradíciou.

Sterilne zariadený interiér novej lekárne historickú architektúru objektu veľmi nezvýrazňuje. Horšie je, že z výkladov do Zelenej ulice zmizli originálne architektonické články, získané v čase úpravy priestoru pre potreby Slovenskej sporiteľne v 90. rokoch. Vtedy ich prezentovali ako dekoráciu a ako doklady historického vývoja objektu. Bolo by vhodné (ak jestvujú) vrátiť ich do výkladov, alebo odovzdať do Múzea mesta Bratislavy.

Štefan Holčík
FOTO - autor