Rozetové okno Dómu smeruje na juh
Rozetové okno dómu smeruje na juh - Pamatnik1
Pri stavbe kresťanských kostolov v stredoveku dôrazne dodržiavali jedno pravidlo: kostol musel byť orientovaný v smere východ-západ. Oltár stál vždy na východe, zhromaždení veriaci sa počas bohoslužieb vždy obracali smerom na východ, teda k oltáru. Naproti oltáru, teda v západnej stene kostola, býval obyčajne hlavný vstup do svätyne.
Ak tomu zabraňovali iné skutočnosti, býval hlavný vstup od miesta priamo oproti oltáru posunutý vpravo či vľavo, mal byť však situovaný tak, aby prvý pohľad vstupujúceho mieril na oltár. Aj z tohto pravidla jestvovali výnimky. Veľké európske chrámy, sídla biskupov a prepoštov, mávali výnimočne na západnej strane stavbu pôdorysne pripomínajúcu východný uzáver kostola. Pre také riešenie sa zaužíval názov „západný chór".
Všeobecne býval charakteristickým prvkom každej západnej fasády kostola zdôraznený chrámový portál. Mohol byť umiestnený medzi dvoma vežami, alebo sa kostolná veža vypínala rovno nad ním. Pred stredovekými chrámami nebývali nijaké veľké organizované priestranstvá. Skôr to boli tesné priestory zaplnené hrobmi, lebo každý chcel byť pochovaný čo najbližšie k chrámu a sviatosti. Na prezdobené fasády chrámov nebrala okolitá zástavba nijaký ohľad. Boží dom musel byť síce bohato dekorovaný, ale všetku tú nádheru často nebolo vidieť, lebo domy mešťanov stáli veľmi blízko a neumožňovali odstup.
Prešporský farský, neskôr korunovačný, chrám nemohol mať na západe vchod, lebo jeho západná fasáda s vežou stála v mestskej priekope, von z mestského opevnenia. Na fasáde až do konca 18. storočia neboli ani veľké okná, len úzke s kamenným rámom a mrežami, kade sa nemohol pretlačiť ani trpaslík. Veľké otvory boli až vysoko vo veži, v úrovni zvonice.
Vrcholne gotické chrámy mávajú na západnej strane nad hlavným portálom veľké kruhové okno. Jeho plocha býva vyplnená kamennými ornamentmi, ktoré vytvárajú obrazec podobný rozkvitnutému kvetu. Hoci obrazec nie vždy pripomína ružu, zaužíval sa pre také okno stredoveký pôvodne latinský názov rozeta.
Mnohí dnes kruhové chrámové okná porovnávajú s ázijskými obrazmi mandaly, budhistickými a hinduistickými cirkulárnymi obrazmi, ktoré človeku pomáhajú sústrediť sa na rozjímanie. Aj mnohého stredovekého Európana rozetové okná nabádali k rozjímaniu. Centrum rozety symbolizovalo Boha, od ktorého sa všetko odvíja, od ktorého všetko pochádza. A tým aj Bohom stvorenú Zem, okolo ktorej sa všetko (podľa stredovekého názoru) točí. V neskorej gotike sa taký točivý pohyb prejavil aj v rozetových oknách použitím ornamentálneho prvku tvaru rybieho mechúra. Rozetové okná bývali navyše zasklievané farebným sklom, ktoré umocňovalo nadpozemský dojem.
Stavitelia prešporského chrámu nemali možnosť sprístupniť loď kostola zo západu reprezentačným portálom, ani umiestniť rozetové okno nad nejestvujúci západný portál. Našli mu iné miesto.
Chrám prechádzal mestskými hradbami. Na južnej strane sa hradby šikmo dotýkali chrámovej steny medzi štvrtým a piatym oporným pilierom trojlodia od východného nárožia, na severnej strane až v mieste za piatym pilierom. Pole medzi štvrtým a piatym pilierom južnej steny by bolo zvlášť nebezpečné v prípade nepriateľského obliehania mesta. Preto na ňom nesmelo byť zvyčajné chrámové okno. Na vnútornej strane, v chrámovom interiéri, bolo toto pole situované presne oproti každému, kto prichádzal severným portálom, čo boli najmä členovia tunajšej združenej kapituly Najsvätejšieho Spasiteľa. Pole nemohlo ostať slepé, bez výzdoby, bez okna. A preto práve tam, vysoko pod klenbu, osadili rozetové okno. Kamenná gotická kružba člení kruhovú plochu do šiestich polí, ktoré evokujú vírivý pohyb okolo šesťcípej hviezdice. Pôvodné sklo sa v okne nezachovalo, dnešné vitráže sú z roku 1874. Južnú stenu kostola začali stavať v roku 1401. Rozetové okno mohli na nej osadiť okolo roku 1430. Klenby v trojlodí stavali po roku 1439, v roku 1452 chrám vysvätili.
Priamy optický kontakt medzi severným portálom a rozetovým oknom oproti nemu sa stratil, keď balkónom, vyčnievajúcim do lodí kostola, neskôr rozšírili emporu pre spevákov. Pri stene pod okno postavili ešte v 15. storočí kamenné točité schodište na emporu.
Rozetové okno, ako jediné z chrámových okien, sa dalo zatvárať aj drevenou, možno okovanou a plechom pokrytou, okenicou. Tá bola upevnená na osi ležiacej na dvoch kamenných konzolách pod oknom. V prípade nebezpečenstva sa dala okenica preklopiť ako padací most a okno bolo nepriestrelne zabezpečené. Vyťahovací mechanizmus musel byť umiestnený v podkroví nad oknom. Stopy po ňom doteraz nikto neidentifikoval.
Štefan Holčík
FOTO - autor