Karl Vesque kreslil aj skice Prešporka
Karl vesque kreslil aj skice prešporka - Pamatnik1
V čase, keď Napoleon ohrozoval strednú Európu a najmä Viedeň, v roku 1805 sa vo Viedni narodil v pomerne bohatej šľachtickej rodine Karl Vesque von Puettlingen. Podľa priezviska sa možno domnievať, že jeho predkovia boli francúzskeho pôvodu, šľachtický prídomok používali z mestečka Püttlingen. Niektorý predok rodiny prišiel do Viedne pravdepodobne z Lotrinska na pozvanie Františka Štefana Lotrinského, manžela Márie Terézie.
Ako mnohé šľachtické deti v tom období aj on maľoval. Učil sa u viacerých známych a vynikajúcich maliarov viedenského biedermaieru (Peter Fendi, Ferdinand Georg Waldmüller, Friedrich von Amerling) a u Moritza von Schwind v Mníchove. Maľoval najmä portréty, od roku 1837 prezentoval diela na výstavách viedenskej Akadémie výtvarných umení.
Ako dvadsaťročný podnikol viacero ciest po stredoeurópskych krajinách, v roku 1830 navštívil Anglicko. Nie je známe, či cestoval sám, alebo mal spoločníka. Zážitky expresne zachytával tužkou do skicára. Po jeho smrti (niekedy po roku 1854, presný dátum nie je známy) sa jeho pozostalosť roztratila. Niekoľko listov z rozobratých skicárov sa ešte stále dá kúpiť. Sú na nich motívy z ulíc dediniek okolo Viedne, ale aj pohľad na rodičovskú vilu vo Viedni (Waaggasse), zážitky z moravskej krčmy, z Prahy, z Doveru a z Londýna.
Minimálne tri z teraz získateľných kresieb sa viažu k Prešporku. Na jednej je motív voza ťahaného koňmi z akéhosi dreveného člna po drevenom mostíku. Pod obrázkom je napísané „bei Pressburg". Ide pravdepodobne o zážitok po preplavení sa cez Dunaj „lietajúcim mostom". Bola to bola kompa či loď upevnená na reťaziach na ostrovčeku v strede toku rieky, ktorá vejárovitým spôsobom prechádzala od jedného brehu na druhý. Na mestskej strane mala prístavisko približne tam, kde dnes stojí hotel Devín. Tam na nábrežie vyúsťovala Lodná ulica. Drevená rampa sa zdvíhala či spúšťala podľa výšky hladiny Dunaja. Počas návštevy maliara v meste bola hladina Dunaja zrejme mimoriadne nízka, kone mali čo robiť, aby voz s ťažkým nákladom vytiahli na breh.
Na ďalšej kresbe autor zachytil pohľad z terasy hradného opevnenia, asi odtiaľ, kde je teraz terasa hradnej vinárne, smerom na juhovýchod. Detailne zakreslil vežu Kostola svätého Mikuláša, a vežu Dómu v podobe, akú dostala v roku 1760. Zvýraznil model „svätoštefanskej" koruny na vrchole veže.
Tretia kresba je absolútnym unikátom. Je to pohľad na priestranstvo na dne mestskej priekopy neďaleko dómu, nad Rybným námestím. Časť stredovekej mestskej priekopy ostala nezastavaná ako priestranstvo medzi obytnými domami, bola akýmsi spoločným dvorom. Slúžila možno aj ako trhovisko. Židovská ulica je na pláne z roku 1820 označená ako „Judengasse", ale neskôr aj ako „Schlossgrundgasse". Maliar si pod kresbu napísal: „Judenstadt in Pressburg 1825". Niektoré objekty, ako ruinu kráľovského paláca, strechu gotickej brány do hradného areálu, domy na Zámockých schodoch a na dnešnej Beblavého ulici, sa dajú jednoznačne identifikovať. Domy v popredí, pod Židovskou ulicou, po roku 1825 prestavali, zvýšili, a po roku 1948 postupne zbúrali. Na ich mieste dnes prebieha Staromestská ulica, začína sa tam nájazd na Nový most.
Všetky tri listy s kresbami z Prešporku z roku 1825 majú rozmery 25,5 x 19,5 cm. Dá sa predpokladať, že neboli len tri. Taký nadaný kresliar si iste nakreslil aj iné detaily z bývalého hlavného mesta Uhorska. Aj keď ho asi, usudzujúc podľa ďalších zachovaných listov z toho istého skicára, viac zaujímali romantické zákutia dedín a predmestských dvorov, určite navštívil a skicoval aj iné ulice a námestia, trhoviská, dvory a významné objekty ako radnicu a kostoly. Pre Bratislavu by bol určite nález jeho neznámych a stratených skíc veľkým objavom. Svedčí o tom presné zakreslenie mnohých detailov bezvýznamného dvora v židovskom podhradí, na ktorý sa dávno zabudlo. Rovnako ako na autora kresieb, nie je známe ani miesto ani deň jeho úmrtia.
Štefan Holčík