Veža dómu je konečne zreštaurovaná

Veža dómu je konečne zreštaurovaná - Pamatnik1 1

Po dvoch rokoch trvania reštaurátorských prác demontovali lešenie, ktoré dočasne „obaľovalo“ vežu Dómu svätého Martina. Tony železných trubiek, občas doplnené reklamnými plochami, umožňovali skupine reštaurátorov pod vedením akademického sochára reštaurátora Ľubomíra Szabóa upraviť vežu do novej podoby.

Lebo v skutočnosti nešlo len o reštaurovanie. V mrazoch, aj v letných horúčavách, za dažďa, v ostrom vetre, ale aj v príjemnom počasí. Bola to veľmi namáhavá práca.

Veža je neoddeliteľnou súčasťou chrámu. Začali ju stavať hneď po roku 1400. Vtedy ešte stál starší chrám, a nový, ktorý mal byť asi o tretinu väčší, stavali okolo neho. Pôvodný chrám stál na výbežku, na päte hradného kopca. Terén sa pozvoľným svahom znižoval bez prerušenia od hradného opevnenia až k priestoru trhoviska na mieste rozšírenia Ventúrskej ulice pred neskorším Erdödyovským palácom (dom č. 1). V priebehu 15. storočia prirodzený svah terénu prerušili vykopaním mestskej priekopy. Vlastne jej vylámaním do skaly. Na jednej strane tak získali prehĺbeninu, veľmi dôležitú súčasť mestského opevnenia, na druhej strane zo získaného lomového kameňa ihneď stavali pozdĺž priekopy ďalší hradobný múr. Kameň z priekopy používali aj na stavbu iných objektov, určite aj na stavbu dómskej veže.

Na opevnenej ploche mesta nebolo dosť miesta na rozšírenie chrámu. Zastavali nielen uličku medzi pôvodnou západnou stenou kostola a múrom opevnenia. Vežu museli založiť západne od mestského opevnenia, museli ju z hradieb „vystrčiť" von. No aj to mešťania dokázali využiť vo svoj prospech. Z venca mestského opevnenia vyčnievali na strategicky dôležitých miestach bašty, ktoré mali umožňovať obranu mestských múrov aj z bočnej pozície. Mohutné bašty boli obrátené aj proti kráľovskému hradu, lebo aj odtiaľ sa dal predpokladať útok. Veža chrámu mohla byť závažným prvkom obranného systému mesta. Ukázalo sa to v roku 1439, keď sa posádka hradu a aj obyvateľstvo mesta zapojili do vojenského konfliktu o uhorskú korunu, každý na inej strane.

Už predchádzajúce husitské vojny spôsobili, že chrámová veža nebola dostavaná. Nie je známe ako mala vyzerať, pôvodné projekty sa nezachovali. Ešte len o otvorenú zvonicu presahovala strechu chrámu, keď ju, pravdepodobne v 40. rokoch 15. storočia, provizórne zakryli ihlancovou strechou. Provizórium vydržalo viac ako 300 rokov. V roku 1760, presnejšie 12. mája, zasiahol vežu blesk. Zhorela strecha aj krov. Požiar sa, našťastie, nerozšíril na strechu kostola, takže jej krov z 15. storočia je doteraz zachovaný.

Chrám už od polovice 16. storočia dočasne slúžil ostrihomských arcibiskupom ako náhradná katedrála, viacerí boli pod ním pochovaní. Opravená veža mala dôstojne zdôrazňovať pozíciu chrámu v cirkevnej hierarchii, ale aj jeho dominantné postavenie v topografii mesta. Vnútro chrámu stále priebežne upravovali a jeho zariadenie menili v práve panujúcom výtvarnom slohu. Jeho vonkajšok, a najmä veža, ostávali stále šedivé a staromódne. Barokové zariadenie interiéru spolu s mohutným oltárom od Donnera z roku 1735 ostro kontrastovali s poškodenou architektúrou gotickej veže. Jej sochárska výzdoba bola zničená a vôbec už nezodpovedala vkusu druhej polovice 18. storočia.

Pozostatky staršej dekorácie veže aj so sochárskymi doplnkami osekali, vežu zvýšili o 15 siah. Na západnej strane vo výške organového chóru vysekali do gotického muriva veľké okno. Celú západnú fasádu chrámu pokryli omietkou s barokovou dekoráciou a doplnili kamennými sochami Krista a apoštolov Petra a Pavla v nadživotnej veľkosti. Do zvýšenej časti veže umiestnili hodiny s obrovskými ciferníkmi na všetkých štyroch stranách. Vybudovali nový krov, zvlnené plochy strechy pokryli medeným plechom, ktorý darovala Mária Terézia. Na vrchol veže osadili model uhorskej kráľovskej koruny.

Aj barokovo upravená veža sa stala obeťou blesku, a to 13. júna 1833, keď blesk zapálil drevenú konštrukciu jej krovu a strecha sa počas požiaru zrútila na severnú stranu, smerom ku Kapitulskej ulici. Vežu dočasne zakryli stanovou strechou. Oprava trvala až do novembra 1846. Namiesto barokovej, ktorá už nebola v móde, jej dali romantickú dekoráciu pripomínajúcu gotiku. Steny veže boli pokryté omietkovým gotickým panelovaním, nová strecha mala nielen „gotickú" siluetu, ale aj na jej krytine z medeného plechu sa uplatnili pozlátené „gotické" prvky.

Dekorácia veže z polovice 19. storočia pretrvala dve svetové vojny, vydržala až do 60. rokov 20. storočia. Počas vtedajšej generálnej opravy chrámu bolo možné ju obnoviť, ale pamiatkové orgány rozhodli inak. Prikázali reštaurátorom zachovať a obnoviť len zastrešenie veže. Omietky a stopy výzdoby z 18. aj z 19. storočia sa museli odstrániť, vrátane barokových kolosálnych sôch. Na fasádach veže sa muzeálnym spôsobom priznali osekané fragmenty staršej gotickej aj neskorších stavebných fáz v chaotickej prezentácii, ktorej nakoniec nerozumeli ani zasvätení. To všetko je dnes zakryté plochami svetlej omietky. Škoda, že nebolo možné obnoviť dekoráciu fasády z polovice 19. storočia, ktorá spolu s obnoveným zastrešením veže z toho istého obdobia tvorila slohovo jednotný celok.

Štefan Holčík
FOTO - Juraj Mladý