Na rieku chodia vodáci z oboch brehov
Napriek prudkému toku Dunaja sa na oboch jeho brehoch usadili vodáci a budovali si lodenice. Na pravom brehu ešte za Rakúsko-Uhorska majetní bratislavskí Maďari a Nemci vlastnili lode a lodenice, ale viac ako na vode sa vyžívali v spoločenských podujatiach. Výborne im na to slúžila najmä krásna lodenica pre maďarský klub v slohu loveckého zámočka (padla za obeť výstavbe Nového mosta).
Slovenskí vodácki nadšenci sa mohli dostať k slovu až po prvej svetovej vojne. Grupovali sa v skautskej organizácii a vodácky oddiel pomenovali Dunajčík. Spečatili to 22. augusta 1924 v hostinci U Krásu, hoci nemali ani člny ani lodenicu. Aby mohli sadnúť do loďky, požičiavali si ju od ženistov a odvážne sa vydávali na túry po Malom i Veľkom Dunaji. Ako vidieť, boli to len turistické výjazdy, postupne viacdenné so zástavkami na prírodných táboriskách.
V marci 1926 podnikli prvú medzinárodnú túru z nemeckého Pasova do Bratislavy. Následne sa odvážili po prúde do Komárna a zavítali na Jadran. O ďalší rok prenikli cez pereje Kataraktov až do rumunskej Konstance a na Čierne more. Až potom sa odhodlali postaviť si vlastnú lodenicu. Stalo sa takj 19. marca 1932 a miesto pre ňu si vyhliadli na brehu zátoky nad Lidom na pravom brehu Dunaja. Začínali s mladými trénovať na preteky, ale zachovali sa pre nich cennejšie záznamy - o kilometráži. V roku 1925 prejazdili 183 km, 1935 to bolo 13 022 km, 1956 rekordných 63 283 km...
V najstaršej trampskej osade Waikiki vznikol na jeseň 1932 ďalší vodácky kolektív Dunajklub. Jeho náplňou boli splavy slovenských riek, ale zašli aj na české a zahraničné. Dôležitejšie z dnešného hľadiska bolo, že usporiadali vlastne prvé preteky vo „vodnom slalome". Na trati 600 m postavili 16 bránok. Vtedy už mali splnený hlavný cieľ vzniku - postavili si pri Lide lodenicu pre 24 lodí! Ich aktivitu, podobne ako majiteľov ostatných športovísk na pravom brehu Dunaja, prerušila okupácia Petržalky hitlerovskou armádou 10. októbra 1938. Po druhej svetovej vojne sa však rýchlo prebudili a 26. júna 1945 získali lodenicu v loveckom zámočku...
Vodácky život skrsol aj na ľavom brehu Dunaja v prekrásnej Karloveskej zátoke. Pri jeho kolíske stáli niekoľkí, najmä českí vodní športovci, ktorí z prostriedkov nimi založeného a zveľaďovaného turistického spolku postavili nádhernú lodenicu. Zdravotný, spoločenský a hlavne slovenský smer v ňom ovplyvňoval slávny chirurg MUDr. Konštantín Čársky. Po zakladateľovi profesorovi Vladimírovi Kocandovi sa na polstoročie stal predsedom klubu, ktorého meno Vodácky klub Tatran Karlova Ves (pôvodne Vodáci KSTL) sa na dlhé roky ustálilo a klub sa zaslúžil o rozvoj pretekárskej kanoistiky. V jeho lone vyrástli mnohí reprezentanti ako Daštinská, Matocha, Marek, Čepčiansky, Kadnár a prevažnú časť života tu strávila - dnes už tak možno právom povedať - slávna rodina Hochschornerovcov. Prínosom tohto vodáckeho centra bol jeho rodinný a športový charakter. V areáli vybudovali nielen detské ihrisko a bazénik, ale vďaka nadšencom okolo Ivana Hargaša prvé ihriská pre doplnkové športy, najmä volejbal a futbal (presnejšie pre minifutbal, prezývaný „kozacina" (lebo dlho sa hrávalo na mieste, kde na „koziach" naložené člny umývali a opravovali).
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Koniec)