J. N. Hummel je pochovaný vo Weimare

J. n. hummel je pochovaný vo weimare - Pamatnik1

Štrnásteho novembra 1778 sa v dome na vtedajšej Malej Klobučnickej ulici (Kleine Hütterer Gasse, Huter-Gässl) v tieni starodávneho sídla uhorských prímasov narodil chlapček. Pri krste mu dali meno Johann Nepomuk. Ján Nepomucký bol vtedy veľmi populárny svätec, jeho ešte pomerne nové súsošie stálo na blízkom Jánskom námestí (Johannisplatz, teraz Primaciálne námestie).

Kto vie prečo práve tohto svätého vybrali chlapcovi za patróna. Otec dieťaťa Johannes Hummel bol hudobník, huslista (?) v kapele grófa Antona Grassalkovicha, neskôr sa stal dirigentom v divadelnej spoločnosti Karla Wahra, ktorá hrávala v divadle grófa Csákyho (na mieste terajšej opery). V literatúre sa uvádza, že Johann Hummel (otec) pochádzal z Rakúska. Pravdepodobne však pochádzal z územia českého kráľovstva, ktoré bolo v tom čase súčasťou monarchie Habsburgovcov, po roku 1804 všeobecne označovanej ako „Rakúsko".

Vo Wikipedii sa dá nájsť nezmyselná informácia o matke dieťaťa: „his mother, Margaretha Sommer Hummel, widow of the wig-maker Josef Ludwig, was slovak" („jeho matka, Margaretha Sommer Hummel, vdova po výrobcovi parochní Josefovi Ludwigovi, bola Slovenka")! Ide zrejme o nepochopené tvrdenie, o nesprávnu interpretáciu faktu, že Margaretha bola dcérou prešporského (nesprávne bratislavského) mešťana Sommera. Hudobník Johannes Hummel sa skutočne v roku 1778 oženil s vdovou Margarethou, ktorej prvý manžel bol parochniarom, čo bolo v druhej polovici 18. storočia veľmi výnosným, hoci namáhavým, remeslom. Čím živil svoju rodinu Margarethin otec „mešťan Sommer" nie je známe. Že by však bol Slovákom, je úplne vylúčené.

V dome na Malej Klobučnickej žili Hummelovci len krátko a v podnájme. Už v roku 1783 bývali v Senci na panstve grófa Esterházyho, od roku 1786 vo Viedni. V Prešporku určite nebývali v domčeku v kúte dvora, ktorý sa asi od roku 1937 označuje za Hummelov rodný dom, ale v prednej budove, ktorú v roku 1910 zbúrali.

Osemročný Hummel vo Viedni údajne svojou hrou natoľko presvedčil Mozarta o svojom talente, že ten sa podujal chlapca dva roky zadarmo učiť a živiť. Ako deväťročný vystúpil Hummel vo Viedni v rámci Mozartovho verejného koncertu. V roku 1818 sa Johann Nepomuk Hummel usadil vo Weimare, kde pôsobil až do smrti (1837) ako kapelník a skladateľ na dvore sasko-weimarsko-eisenašského veľkokniežaťa Carla Augusta.

V odbornej literatúre sa uvádza, že Hummel navštívil svoj rodný Prešporok tri razy. Hral tu vraj na koncerte v roku 1793 ako pätnásťročný a ako 18-ročný v roku 1796. Potom sa sem vrátil ešte raz po dlhej prestávke v roku 1834, keď mu usporiadali koncert v záhradnej sále grófa Pálffyho na mieste terajšej Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení na dolnom konci Zochovej ulice. Bolo to tri roky pred jeho smrťou.

Vo Weimare stojí doteraz meštiansky dom, kde Hummel žil, a kde zomrel. Je len niekoľko krokov od domu, kde neskôr žil Liszt. A nie ďaleko od historického weimarského cintorína, kde odpočívajú mnohé osobnosti nemeckej kultúry 19. storočia. V rodinnom hrobe aj Johann Nepomuk Hummel.

Hrob Hummelovcov pri západnom ohradnom múre cintorína, ktorý je už dnes viac parkom, a kde sa už pochováva len výnimočne, je označený nápadným náhrobným pomníkom, ktorý nesie kruhový medailón s reliéfnym portrétom skladateľa. Medailón je ako jediný na celom cintoríne pozlátený. Vo vedľajšom hrobe je pochovaná Hummelova manželka a ďalší príslušníci rodiny. O kus ďalej pri tom istom múre je hrob Goetheho rodiny, pozostatky Johanna Wolfganga von Goethe (1749-1832) sú však uložené v krypte veľkokniežat pod cintorínskym kostolom. Vedľa Goetheho rakvy stojí symbolická rakva Friedricha Schillera (1759-1805). Pochovali ho na inom cintoríne, jeho pozostatky sa nepodarilo identifikovať.

Štefan Holčík
FOTO - autor