Franz Liszt už svoju bustu v meste má

V roku 1911, pred sto rokmi, oslavovali sté výročie narodenia skladateľa Franza Liszta. V Prešporku či Pozsonyi bola vtedy ešte veľmi živá spomienka na virtuóza, ktorý tu začal svoju kariéru, a ktorý sa sem vracal, aby obyvateľov mesta poctil svojimi koncertmi. Žili tu ešte jeho obdivovatelia, pamätníci jeho koncertov, ľudia, ktorí ho osobne poznali. Pri tejto príležitosti mu postavili pomník.

Vybrali miesto na vtedy úplne čerstvo upravenom priestranstve, kde sa až do konca 18. storočia rozprestieral mestský cintorín, a kde boli pravdepodobne najneskôr od 12. storočia pochované tisícky obyvateľov mesta. Je to terajšie Rudnayovo námestie situované južne od Dómu. Pôvodný cintorín sa nachádzal na šikmej ploche svahu od kostola k Panskej (Dlhej) ulici.

Len necelé dva roky predtým upravili námestie do dnešnej podoby vybudovaním terasy podľa projekt tunajšieho rodáka architekta Franza Wimmera. Dolnú časť odkopali a vyrovnali, priestranstvo nad novým mohutným terasovým múrom doplnili do roviny. Obe úrovne spojili reprezentačným dvojramenným otvoreným schodiskom v strede námestia. Wimmer sa snažil mohutnosť múru zjemniť vybudovaním nosných oblúkov, ktoré mali súčasne statickú aj dekoratívnu funkciu. Pravdepodobne už vtedy počítal s inštalovaním pomníkov významných osobností medzi nimi.

Na pomerne jednoduchý kamenný stĺp umiestnili bronzový odliatok busty skladateľa od profesora viedenskej akadémie Victora Tilgnera, ktorý sa narodil v Prešporku. Priestor pred pomníkom ohradili unikátnou secesnou umelecky kovanou mrežou s motívom notovej osnovy s melódiou k textu Hosanna.

Zabúda sa, že to vlastne nebol prvý Lisztov pomník v Prešporku. Dňa 22. septembra 1886, teda necelé dva mesiace po Lisztovej smrti (31.júla 1886 v Bayreuthe), odovzdali verejnosti slávnostnou premiérou nové Mestské divadlo. Na fasáde divadla, v jednom z oválnych otvorov nad loggiou nad hlavným vchodom do hľadiska, bola už vtedy inštalovaná v spoločnosti Shakespeara, Goetheho a dvoch maďarských spisovateľov (Katona, Vörösmarthy) aj Lisztova busta. Originálne busty vytvoril sochár z okruhu profesora Tilgnera vo Viedni Wilhelm Marhenke. Poškodené originály sú uložené v zbierke Galérie mesta Bratislavy. Na priečelí divadla je umiestnená kópia Lisztovej busty vedľa novej busty Wolfganga Amadea Mozarta. Dnes je už ťažké zistiť, či sa pôvodne v projekte dekorácie fasády divadla uvažovalo s použitím Lisztovej busty, alebo či rozhodnutie padlo až po jeho smrti. Všetci ostatní v bustách na priečelí divadla zvečnení autori totiž boli v čase projektovania divadla mŕtvi (zomreli pred rokom 1886), len Liszt ešte žil.

Asi päťdesiat rokov po odhalení pomníka na Dómskom (terajšom Rudnayovom) námestí niekto s absolútnym deficitom fantázie či predstavivosti do budúcnosti (stáva sa to aj teraz) zasadil po stranách Lisztovho pomníku dva ihličnaté stromčeky. Wimmer ako projektant by s tým určite nebol nikdy súhlasil.

Tak sa začala pomalá likvidácia pomníka. Možno práve o to išlo tomu, kto stromčeky zasadil. Na malej ploche „záhradky" pri pomníku stoja dnes dve opachy, na tomto mieste úplne nevhodné, prerastené a neošetrované stromy. Svojimi koreňmi pomaly úspešne rozrývajú základy terasy námestia, základy pomníka, ale aj kamennú obrubu „políčka" pri pomníku, ktorá nesie ojedinelé secesné (a teraz, samozrejme, hrdzavé) zábradlie. Busta skladateľa sa ocitla v akejsi „jaskyni" pod stromami. Je tam dobre utajená, sotva sa dá fotografovať. Turistickí sprievodcovia tam vodia návštevníkov z cudziny a rozprávajú im „báchorky" o pobyte Franza Liszta v Bratislave. Je na čase stromy, ktoré patria do lesa a nie k pomníku Franza Liszta, odstrániť! Aj ten od pomníka Georga Donnera (druhý z dvojice, našťastie, vyhyhul sám).

Voľakedy zákon pamätal na to, že ak stromy poškodzovali kultúrnu pamiatku, bolo možné ich bez náhrady odstrániť. Alebo aspoň dostatočne orezať. Aby napríklad bútľavé konáre nespadli na stĺp Panny Márie zo 17. storočia pred kostolom jezuitov a nezničili ho. Lebo vyťatý strom sa dá nahradiť. Zničenú autentickú kultúrnu pamiatku ani najlepšia kópia nenahradí.

Štefan Holčík
FOTO - Juraj Mladý