Vznikne Predstaničné námestie F. Liszta?

Kultúrny svet, minimálne stredná Európa, si pripomenul 22. októbra dvesté výročie narodenia hudobného skladateľa a klavírneho virtuóza Franza Liszta. O tri týždne, 26. novembra, si Bratislava pripomenie aj jeho prvú návštevu a koncert v meste v roku 1820.

V roku 1911, pri príležitosti osláv nedožitých stých narodenín odhalili v Prešporku pomník Franza Liszta. Teraz, po ďalších sto rokoch, sa objavila snaha pomenovať jeho menom niektoré bratislavské námestie. Musí to však byť práve v Starom Meste?

Už v roku 1899 pomenovali v Prešporku na počesť Franza Liszta ulicu v práve vznikajúcej štvrti elegantných rodinných domov neďaleko Hlavnej stanice. Vtedajšia Liszt Ferenc utca je dnes obyvateľom známa ako Čajkovského ulica (na fotografii). Po druhej svetovej vojne sa považovalo za vlastenecký čin vygumovať z mapy mesta všetky maďarsky, nemecky či inak „cudzoznejúce" názvy. Vtedajším rusofilom bol v roku 1945 bližší Čajkovský, a tak sa z Lisztovej ulice stala Čajkovského, rovnako ako z Goetheho ulice Gorkého.

V blízkej vtedy ešte samostatnej obci Prievoz (Oberufer, Förév, Feriba) bola iná Lisztova ulica. Po pripojení obce k Veľkej Bratislave pre istotu aj meno Lizstova zmenili na Listová. Pritom priezvisko skladateľa Liszt neznamená ani po maďarsky „múka", ani po slovensky list zo stromu či ľúbostný list, ale v írečitej nemčine - mittelhochdeutsch - vlastnosť indoeurópskeho pôvodu: lesť či faloš.

Po roku 1820 bol Franz Liszt v Prešporku ešte veľakrát. Jeho prvá cesta z rodného Raidingu - ako jedenásťročného chlapca - nebola asi v chladnom novembrovom počasí veľmi príjemná. Možno ho priviezol vo svojom koči jeho vtedajší dobrodinec gróf Michael Esterházy, ale isté to nie je. Rovnako je možné, že sa sem trmácal z Raidingu po hrboľatých nedláždených cestách na otvorenom rebriňákovom voze sediac na studenom vreci zemiakov.

Od štyridsiatych rokov devätnásteho storočia už Prešporok s blízkym aj vzdialeným svetom spájala železničná trať. Železnicou sa dalo dostať do Viedne aj do Pešti, do Paríža či Ríma, do Bayreuthu alebo do Weimaru, kde sa Liszt počas svojho života zdržiaval. Pri všetkých svojich neskorších návštevách, napríklad 1874 či 1881, prichádzal Liszt vlakom. Určite nie vagónmi tretej triedy!

Pri ceste z Viedne vystupoval na peróne staršej stanice v predĺžení Märzelgasse (teraz Štefánikova ulica), pri ceste z Pešti na peróne terajšej Hlavnej stanice. Pred stanicou nastupoval do fiakra, ktorým sa odviezol do centra mesta.

Priestor pred stanicou poznali Bratislavčania v rokoch 1950 až 1992 ako Dimitrovovo námestie, potom dostal podivuhodný názov Predstaničné námestie. Bývalá ulica Franza Liszta (Čajkovského) na toto námestie vyúsťuje, námestie je vlastne jej pokračovaním smerom na sever. Je to priestor s osobou Franza Liszta priamo spätý, predurčený na to, aby niesol jeho meno. Pripravená je prestavba námestia, doprava by mala byť schovaná pod zemou, či vlastne pod jeho úrovňou. Pred obnovenou budovou Hlavnej stanice, bez otrasnej predsunutej vstupnej haly, by mal vzniknúť zelený park.

Predstaničné námestie by získalo menom Franza Liszta slušný a priliehavý názov, ktorý bude ešte atraktívnejší po plánovanej prestavbe. Priamo pred historickým objektom stanice by mohol stáť nový pomník Franza Liszta.

Možno by bolo logickejšie pomenovať námestím Franza Liszta niektoré novovzniknuté verejné priestranstvo v Rusovciach, kde priami predkovia Franza Liszta dokázateľne žili, alebo v Petržalke, kde sa pre nové námestia a ulice vymýšľajú skutočne kuriózne názvy, s ktorými budú mať ich budúci obyvatelia raz problémy.

Ešte je dosť času rozmyslieť si to. V čase predvolebného moratória sa však aj tak nesmie rátať so zmenami názvov či s novými názvami verejných priestranstiev.

Štefan Holčík
FOTO - Juraj Mladý