Tenis hrali futbalisti, ale aj Vlasta Burian
Tenis bol dlho od svojho vzniku výsadou vyšších desaťtisíc. Holdovali mu aj majetnejší občania Prešporku. Prvé dvorce si zriadili v rekreačnej oblasti mesta na pravom brehu Dunaja v Petržalke. Tri obklopovali kaviareň Au café, hostinec Leberfinger ponúkal aj ubytovanie pre „cezpoľných“, ktorí chceli využiť jeho dvorce, dôstojníci sa rozložili na štyroch dvorcoch v blízkosti Arény.
Hra nebola náročná, prevládal rekreačný charakter. Rešpektoval sa spoločenský punc - ženy boli oblečené v dlhých sukniach po členky, nezriedka nariasených, muži museli mať dlhé nohavice a košele. Všetko v bielom, preto sa tenis honosil titulom „biely šport". Cieľom bolo prehodiť loptičku jednoducho cez sieť...
Obrovskú popularitu bieleho športu začali využívať nové športové kluby. Vtláčali rekreačnému tenisu súťaživého ducha. V septembri 1905 sa v dennej tlači objavila správa, že PTE usporiada turnaj. O výsledkoch však žiadne noviny neinformovali. Taký bol vtedy zvyk. Napriek pohotovému spravodajstvu o ich konaní sa dokonca ani po futbalových zápasoch záujemcovia z tlače nedozvedeli, akým výsledkom sa stretnutia skončili. Vedeli to iba z ústneho podania.
Turnaj sa už odohrával na dvorcoch, ktoré obklopovali futbalové ihrisko. Zmestili sa tam tri, no čoskoro sa vyznávači tenisu dopočuli, že PTE je pripravený zriadiť ďalšie dva dvorce, ba sľuboval aj šiesty so stenou pre cibrenie techniky. Riaditeľ Jozef Skála (József Szkála, tak ho uvádzala vtedajšia maďarská tlač) sa pochválil dostatočnými kabínami, občerstvením i studenými jedlami. PTE v roku 1909 založil riadny tenisový oddiel. Ťažisko výkonnosti sa z dunajského nábrežia prenieslo na druhú stranu Viedenskej cesty, čo napokon potvrdzoval aj prvý zverejnený rebríček 26. septembra 1909 v denníku Hiradó: 1. Palugyay János, 2. Nirnsee János (áno, futbalový obranca PTE), 3. Kutlik Felix a Brey Jenö. Na čele rebríčka žien bola Skálová manželka Józsefné, Palugyay s ňou dominoval v mixe. V júni 1910 usporiadal tenisový oddiel PTE prvý medzinárodný turnaj za účasti elity rakúsko-uhorského tenisu na oslavu tridsiatich rokov od založenia klubu.
Tenisová eufória z predvojnového obdobia sa ešte viac zvýšila za prvej Československej republiky. K už aj tak veľkému počtu tenisových kurtov sa pridalo osem okolo futbalového ihriska I. ČsŠK Bratislava s krásnym centrálnym dvorcom, na ktorom privítali vynikajúcich českých hráčov, napríklad daviscupových reprezentantov Menzela, Soyku, Síbu, Žilinčana Hechta, dobre hrajúceho komika Vlastu Buriana a hlavne wimbledonského víťaza Francúza Henriho Cocheta. Ich zdatnými súpermi boli odchovanci petržalských dvorcov - Richard Nedbálek, Ladislav Klein, Emil Danzig, Nikifor Battmanoff, ako aj vynikajúci futbalista, kedysi rakúsky kráľ ligových strelcov, Anton Bulla. Ďalších šesť dvorcov obklopilo futbalové ihrisko pekného športového areálu bratislavských židov Makkabea SC atď.
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Pokračovanie nabudúce)