Atléti súťažili cez futbalové prestávky
V začiatkoch rozvoja športov dominovali individuálne disciplíny. V atletike, ktorá sa nazývala ľahkou (ťažkou boli zápasníci a vzpierači), išlo o behy, hody a skoky. Keď prvý ozajstný športový spolok v Prešporku PTE (Pozsonyi Torna Egyesület) získal v Petržalke pozemok na umiestenie športovísk, valné zhromaždenie rozhodlo, že najprv zriadia bežeckú a cyklistickú dráhu okolo neskoršieho futbalového ihriska.
V septembri 1900 ich slávnostne odovzdávali príslušným oddielom. Svojimi výkonmi najviac na seba upozornil Ján Czinkóczky: suverénne vyhral hod oštepom a v skoku do diaľky. O rok k víťazstvám v hode guľou 10,11 m a diskom 28,44 m pridal aj triumf v behu na 1000 metrov! Nebolo vtedy nijakou zvláštnosťou, keď sa atléti objavovali v zostavách futbalových zápasov alebo naopak. Talentovaný vrhač Juraj Luntzer dokonca vytlačil Poscha z bránky futbalového mužstva PTE, alebo obranca Július Nirnsee víťazil na krátkych bežeckých tratiach.
Atletické mítingy na ihrisku PTE sa tešili veľkej pozornosti. Ich priaznivci rozširovali počet divákov aj v hľadisku futbalových stretnutí, lebo v prestávke vystupovali obľúbení atléti. Trávnik ešte nejestvoval a k slovu sa dostávali aj vrhači. Takto vyrástla ozajstná hviezda Juraj Luntzer. Jeho úspechy v hode diskom i oštepom vzbudzovali pozornosť najmä v Budapešti, kde začal víťaziť nad uhorskou i rakúskou konkurenciou, lebo jeho výkony sa blížili k svetovým. V októbri 1905 v Budapešti potvrdil svoju vysokú výkonnosť hodom 38,24 m, no lepším bol držiteľ najlepšieho svetového výkonu domáci Fóthy, český rekordér Janda skončil za ním ako štvrtý.
Vyvrcholilo to na olympijskej kvalifikácii v roku 1906 v Aténach, keď Luntzerov disk zaletel na značku 39,94 m a oštep 46,81 m, čo mu zabezpečilo účasť na olympijských hrách 1908 v Londýne. Potom sa stal majstrom Uhorska a po sérii víťazstiev na mítingoch vo Viedni, Budapešti a dokonca i v Prahe ohromil atletický svet 28. septembra 1907 na majstrovstvách Uhorska v Budapešti hodom diskom 41,97 m. Prekonal tak svetový rekord Američana Martina Sheridana, ktorý hodom 41,40 m vyhral v spomínaných Aténach.
Londýn bol teda istý. No čo sa nestalo? Magyar Atlétikai Szövetség Luntzera do oficiálnej výpravy jednoducho nezaradil a odkázal mu, že môže ísť na vlastné náklady. Denník Hiradó napísal: Luntzer doplatil na to, že nebol členom budapeštianskeho klubu, ale len vidieckeho... On, samozrejme, na drahú cestu a pobyt peniaze nemal. Jeho klub PTE sa však podujal získať peniaze u sponzorov a do troch dní ich mal toľko, že s Luntzerom cestoval do Londýna aj diskár František Jesina, ktorý odrazu pri ňom tiež vyrástol na medzinárodnú úroveň (38,18 m). Prešporčania však v Londýne nepochodili. V hode diskom triumfovala trojica Američanov na čele so Sheridanom (40,89)...
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Pokračovanie nabudúce)