Bratislava má svoju ulicu aj v Paríži

Napoleon sa ešte počas svojej vlády postaral o to, aby stálo čo najviac viditeľných pomníkov, ktoré by v budúcnosti pripomínali jeho slávu. Nepočítal s tým, že by raz mohol aj on prehrať, a určite nie s tým, že by dožil svoj život ako väzeň.

V Paríži si dal postaviť víťaznú bránu neďaleko Louvru na námestí Carrousel. Od tejto víťaznej brány smerom na severozápad cez záhradu dnes už nejestvujúceho paláca Tuileries a cez Elyzejské polia (Champs d’Élysées) vybudovali niekoľko kilometrov dlhú impozantnú alej. Jej vyvrcholením sa stalo rozľahlé kruhové námestie, dnes pomenované podľa prezidenta Charlesa de Gaulla. Z námestia na všetky svetové strany ako lúče hviezdy vybudovali dvanásť širokých ulíc (avenue). Námestie dlho nieslo meno Étoile (hviezda). V strede námestia začali už v roku 1806 stavať obrovský triumfálny oblúk, ktorý mal byť najväčší na svete. Napriek neskorším politickým zmenám ho dokončili v roku 1836 ako oslavu víťazstiev francúzskej armády. V druhej polovici 19. storočia definitívne zastavali parcely po obvode námestia. Na kruhovom obvode námestia ako prstenec vyrástli obytné dvojposchodové paláce podľa jednotného projektu. Za nimi vznikli dve ulice na polkruhovom pôdoryse prerušovanom ďalšími ulicami smerujúcimi do stredu námestia. Severnú z nich pomenovali podľa mesta Tilsit (nachádza sa na rieke Nemen, ktorá tvorí hranicu medzi Litovskou republikou a Kalinigradskou ruskou enklávou), kde v roku 1807 uzavrel Napoleon mierovú dohodu s ruským cárom Alexandrom.

Južná dostala meno podľa mesta Presburg, kde 26. decembra 1805 podpísali mierovú dohodu (Paix de Presbourg). Napoleon mal možnosť - a využil ju - po víťazstve v bitke pri Slavkove (Austerlitz, 2. decembra 1805) nanútiť rakúskemu cisárovi Františkovi pokorujúce mierové podmienky. Francúzsko tým získalo kontrolu nad rozľahlými oblasťami Európy, ktoré boli až dovtedy v oblasti vplyvu rímskeho cisára nemeckého národa.

Ulica v Paríži sa doteraz volá Rue de Presbourg. Prechádza územiami dvoch mestských štvrtí (arrondissementov), 8. a 16. Architektúra po jej stranách sa však nezachovala v pôvodnej forme. Zachoval sa len rad palácov privrátených k námestiu a vyzerá ako pred 150 rokmi. Niektoré domy v druhom rade sú už prestavané alebo nahradené novostavbami. Výrazná je vysoká secesná obytná budova na nároží Rue de Presbourg s Avenue Victor Hugo zo začiatku 20. storočia. Na začiatku 21. storočia postavili na nároží Rue de Presbourg a Avenue des Champs Élysées moderný sklenený administratívny objekt s odstupňovanými podlažiami. Terasy na nich sú pokryté množstvom živej zelene, ktorú nemôže poškodiť mierna parížska zima.

Minulý týždeň si svet pripomenul dvesté výročie pre Napoleona víťaznej bitky pri Slavkove (Austerlitz). Druhého decembra 1805 tam zahynuli tisíce vojakov armád rakúskeho cisára, nemeckého kráľa, ruského cára, ale aj Napoleona. Dňa 26. decembra uplynie dvesto rokov od chvíle, keď zástupcovia cisára Františka podpísali v Primaciálnom paláci ponižujúcu mierovú dohodu, ktorá znamenala zásadné zmeny na politickej mape vtedajšej Európy. Málokto vo Francúzsku dnes vie, že Napoleonov Austerlitz sa dnes volá Slavkov. Mnohí sú prekvapení, keď im poviete, že Presbourg je dnešná Bratislava.