Studne zostávali, sťahovali cintoríny
V roku 1780 zomrela Mária Terézia. Jej nástupcom na uhorskom kráľovskom tróne sa stal jej najstarší syn Jozef II. Už od smrti svojho otca (1765) bol rímskym cisárom nemeckého národa a spoluvládcom svojej matky v ostatných krajinách. Za uhorského ani za českého kráľa sa nedal korunovať. Zomrel už o 10 rokov.
Jozef II., silne ovplyvnený myslením a činnosťou osvietencov-slobodomurárov, vydával zákony a nariadenia, ktoré ďaleko predbiehali svoju dobu. Náboženská tolerancia, zdravotníctvo, školstvo, národné hospodárstvo, kultúra boli hlavnými bodmi jeho (nevypovedaného) panovníckeho programu. Vojnovým konfliktom sa s úspechom vyhýbal.
Až do jeho času sa pochovávalo na cintorínoch pri kostoloch, ktoré boli spravidla situované uprostred sídlisk. Ako ochranu proti častým nákazám a epidémiám nariaďoval panovník čo najprísnejšiu hygienu. Za zdroj nákazy sa vtedy považovali aj studne. O to viac, ak boli jediným zdrojom pitnej vody a nachádzali sa v blízkosti cintorínov. Presťahovať studne sa nedalo. Panovník sa teda rozhodol presťahovať cintoríny. Zakázal ďalšie pochovávanie na starých miestach. Obce si museli otvoriť nové cintoríny, v bezpečnej vzdialenosti od osídlenej plochy. V Prešporku vtedy prestali používať cintorín okolo Dómu, kde už odpočívali desiatky generácií obyvateľov mesta, minimálne od 13. storočia. Zákaz sa týkal aj pochovávania v kryptách pod kostolmi.
Evanjelici používali v 18. storočí cintorín za hradbami, v priestore Konventnej ulice a na parcelách jednotlivých domov na tejto ulici. Okolie cintorína bolo husto osídlené.
Aby sa splnilo panovníkovo rozhodnutie, kúpil prešporský evanjelický cirkevný zbor v roku 1783 jeden z vinohradov pri ceste, ktorá viedla z Kozej brány smerom na kopce Malých Karpát, do viníc v polohách Gaisweg, Heiligenbrunn a Schmiedeln. Zriadili tam cintorín, ktorý sa kontinuálne používal od roku 1783 až do roku 1950, keď ho rozhodnutím národného výboru zrušili. Niekoľkokrát bol rozšírený prikúpením susediacich pozemkov. Na celej ploche cintorína, tak ako je dodnes zachovaná, pochovali v období 1783 -1950 asi 20 000 zosnulých. Presné číslo nie je známe, lebo sa nezachovali všetky cintorínske protokoly.
Na mnohých hroboch sa pôvodné náhrobné pomníky zachovali, na iných ich zničili vandali. Niektoré pomníky boli po roku 1783 na nový cintorín prenesené spolu s pozostatkami zosnulých z predošlého. Niektoré po zrušení pôvodného hrobu znovu použili. Odstránili meno pôvodného zosnulého, vytesali nové. Pri vchode do cintorína stojí umelecky hodnotný pomník so šľachtickým erbom z prvej polovice 19. storočia. Informácia o zosnulom bola pôvodne na dnes chýbajúcej kamennej platni, ktorá bola vložená do sokla.
Posledný raz cintorín rozšírili prikúpením záhrady pri ulici Palisády v 60. rokoch 19. storočia. Novo získanú skoro vodorovnú plochu rozdelili na symetrické polia. Uvažovali ešte s prikúpením ďalšieho pozemku naproti vtedajšej Slubekovej továrne na likéry. V osi predpokladanej plochy (po prikúpení ďalšieho pozemku, čo sa nikdy nepodarilo uskutočniť) dala cirkev roku 1868 postaviť rozlúčkovú kaplnku. Stavbu financovali z príspevkov osobností a rodín, ktoré sa rozhodli zakúpiť si večné miesta odpočinku vo forme podzemných hrobiek v suteréne kaplnky. Každá hrobka má osobitný vstup zvonku, z hrobovej jamy, ktorú treba vždy znova vykopať na označenom mieste pri obvode stavby.
Kaplnku vo vtedy bežnom romantickom slohu, vychádzajúcom z románskeho slohu, projektoval tunajší staviteľ Ignaz Feigler mladší. Inšpiroval sa pritom pravdepodobne aj stavbami vo Viedni žijúceho architekta dánskeho pôvodu Theophila Hansena, ktorý projektoval na terajšom Slovensku nový evanjelický kostol v Kežmarku, a ktorý len pár rokov predtým (1858-60) postavil rozlúčkovú kaplnku (teraz kostol) na symetricky založenom evanjelickom cintoríne Matzleinsdorfer Friedhof vo Viedni.
Kaplnka na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne sa používala len pri pohreboch význačných osobností. Služby božie sa tam konali len pri príležitosti pamiatky zosnulých. V 60. rokoch zbúrali modlitebňu Bratskej jednoty baptistov na Vysokej ulici. Odvtedy slúži pôvodne pohrebná kaplnka na cintoríne pri vstupe z Palisád po menších úpravách ako modlitebňa najväčšiemu bratislavskému zboru Bratskej jednoty baptistov.
Štefan HolčíkFOTO - Juraj Mladý