V začiatkoch dostihov jazdili bohatí grófi

Už tisíc rokov pred Kristom sa vraj v ríši Sumerov konali preteky koní. Na prvých olympijských hrách roku 766 pred Kristom boli v programe vozotajské súťaže. Prvé preteky plnokrvníkov v Anglicku evidovali už v 17. storočí a boli to dnešné dostihy.

Poznatky o tomto športe prenikli začiatkom 19. storočia aj do Rakúskej monarchie a neobišli ani územie Slovenska a Bratislavy. U nás však mali grófske statky chov koní na viacerých miestach dlho predtým, za Pribinu či Veľkomoravskej ríše. Dostihy vtedy súviseli s korunováciami uhorských kráľov, napríklad Maxmiliána II. Keď korunovali cisára Ferdinanda (28. septembra 1830), tiež boli v programe dostihy.

Žrebčíny, to bola totiž pýcha grófov. Prvý oficiálny dostihový míting v habsburskej monarchii bol v Bratislave (16. apríla 1926), hoci gróf J. Huňady zorganizoval nejaké dostihy už v máji 1814 v Mojmírovciach. Pri Sade J. Kráľa v Petržalke pripravil súboje koní samotný gróf, ktorý aj pretekal, rovnako ako Š. Sečéni, ktorý bol aj ministrom v monarchii. Tamojší hipodróm jestvoval do konca 19. storočia. Bratislavský dostihovský spolok založili nadšenci v roku 1839 a už o dva roky usporiadali dostihy o rôzne ceny grófov. Prizeralo sa 10 000 divákov, taký veľký bol záujem.

V apríli 1865 prišli k Dunaju hostia z celej monarchie, na čele s cisárom Františkom Jozefom. V januári 1868 sa zrodil v budove U zeleného stromu (neskôr Hotel Carlton) Jockey klub. Zakladalo ho 184 členov, medzi nimi viacero grófov a nastal rozmachu. Koncom 19. storočia chovali v Horskom parku (1889) v Bratislave 40 kobýl. Keď majiteľ zomrel, vdova všetko rozpredala a žrebčín zanikol.

Prvá svetová vojna vývoj dostihov zabrzdila. V roku 1919 zobrala taktovku turfu Praha a Slovensko sa stalo iba dostihovou provinciou. Do roku 1976 mohlo organizovať len bezvýznamné mítingy, hoci od roku 1923 malo svoj Jazdecký klub pre Slovensko. Iba pomaly sa rozbiehala činnosť Štátneho závodiska v Bratislave (od roku 1953), ktorého prvým riaditeľom bol Karol Švarc. Našťastie, mal kvalitných spolupracovníkov: P. Žikavský, J. Mandelík, Ľ. Pavlík, E. Šulgan, Š. Benický, J. Gál atď.

Začiatkom päťdesiatych rokov bolo na Slovensku dvadsať dostihových stajní a vrchnosť propagovala, aby sa z jazdectva stal ľudový šport pre pracujúcich. To sa však nepodarilo. Jazdeckými hviezdami vtedy boli J. Čajda, J. Porubský, J. Chmela, F. Hrúzik, M. Bystrický, P. Gregor, výkony však neboli na vysokej úrovni.

V roku 1957 vyčlenili úrady pozemok na turf v Starom háji ako náhradu za hipodróm v Juri a 18. septembra 1960 dostihy obnovili. Konajú sa dodnes, opäť za veľkého záujmu fanúšikov a v príslušnej kvalite. Veľkú zásluhu má na tom už dlhoročný riaditeľ a manažér Marián Šurda. Najslávnejším slovenským džokejom je Jozef Bojko. Na Slovensku dnes mávame ročne okolo 25 dostihových mítingov, väčšinou v Bratislave.

Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Pokračovanie nabudúce)

Športy starej Bratislavy