Dom pekára Mayera na Panenskej ulici

Panenská ulica bola situovaná na okraji stredovekého predmestia tesne pri jeho valovom opevnení, ktoré bývalo spevnené palisádami. Ulica sledovala priebeh opevnenia. Zo začiatku sa tam nachádzali záhrady mešťanov a hospodárske stavby kláštorov a iných cirkevných inštitúcií. Postupne sa tam nasťahovali mešťania aj šľachtici.

Slovenský názov ulice vznikol nepresným prekladom z nemeckého výrazu „Nonnenbahn“. Správnejší, ale ťažko vysloviteľný názov by bol „Ulica mníšok“. Krátky čas na prelome 19. a 20. storočia niesla ulica meno Mateja Bela. K stálym obyvateľom ulice patrili ešte v 20. storočí aj príslušníci najdôležitejšej uhorskej magnátskej rodiny grófov a kniežat Pálffyovcov.

K mimoriadne potrebným remeslám patrilo v minulosti pekárstvo. Skoro v každej ulici žil pekár, ktorý svojím čerstvým tovarom denno-denne zásoboval obyvateľov blízkych domov a ulíc. Aj na terajšej Panenskej ulici bol pekár potrebný. V druhej polovici 19. storočia sa sem prisťahoval pekár a cukrár Philipp Mayer, ktorý pochádzal z nemeckého Gunzenhausenu. Pekári a cukrári sa v tom čase priam pretekali s umelcami: ich výrobky museli byť čo najozdobnejšie (okrem toho, že museli výborne chutiť!). Philipp Mayer bol zrejme úspešným podnikateľom. Okolo roku 1880 si mohol dovoliť svoj malý starý dom na Panenskej zbúrať a nahradiť ho novostavbou podľa vtedajšieho vkusu. Ako vyzeral jeho pôvodný dom, nevieme, bol však pravdepodobne prízemný, situovaný medzi rozľahlým meštianskym domom z polovice 18. storočia (vpravo) a klasicistickým obytným palácom z konca 18. storočia (vľavo). Oproti domu vyúsťovala ulička vedúca k starému evanjelickému cintorínu a lýceu, na nároží ktorej stál od sedemdesiatych rokov 18. storočia „malý“ evanjelický kostol, slúžiaci veriacim maďarskej a slovenskej národnosti. Dom pekára Mayera dostal na fasádu ozdoby pripomínajúce stavby francúzskeho baroka. V štukových kartušiach nad oknami prvého poschodia možno dodnes čítať písmená P a M - monogram majiteľa. Autor projektu nie je známy. Vnútro domu s podkovovitým schodiskom naľavo od vstupnej chodby pri jej vyústení na nádvorie opakuje obvyklú pôdorysnú situáciu vo vtedajších remeselníckych domoch. Dielňa a pec stáli pravdepodobne na nádvorí, za ktorým bola ešte pomerne dlhá úzka záhrada.

V dome svojich starých rodičov sa 13. októbra 1905, teda práve pred sto rokmi, narodila Alžbeta Mária Terézia Mayerová, neskôr vydatá Güntherová, výtvarníčka, dizajnérka, pamiatkarka, muzeologička, pedagogička, spoluzakladateľka slovenskej umenovedy.