Socha zbičovaného Krista je z Prešporku

Veľká noc je obdobie, keď si celý kresťanský svet pripomína utrpenie a smrť Ježiša Krista. O živote Krista ľudia hovorili, čítali, rozjímali, učili sa, ale, najmä pre tých, čo nevedeli čítať, scény z jeho života aj znázorňovali. Z optického znázornenia jednotlivých aktov Kristovho utrpenia vznikla séria scén, z ktorých sa vyvinula kalvária, krížová cesta.

V Prešporku zriadili v priebehu 17. storočia dve také kalvárie. Jedna sa nachádzala na podhradí, so skupinou Ukrižovania pri kostole svätého Mikuláša. Druhá na kopci severne od mesta bola postavená ako výraz vďaky Bohu za definitívne víťazstvo kresťanských vojsk nad Turkami. Kalvárie a iné miesta pripomínajúce utrpenie Krista sa stali cieľom návštev zbožných pútnikov aj mimo veľkonočného obdobia.

Takým miestom je aj na prvý pohľad skromná kaplnka pri osade Zeiselhof medzi rakúskymi obcami Pama (chorvátsky Bijelo Selo) a Deutsch Jahrndorf, vzdialená len 100 m od rakúsko-slovenskej hranice južne od Rusoviec a Čunova. Pôvodnú kaplnku postavili v roku 1754 na „zelenej lúke“ („auf der Wiese“) na mieste, kde predtým údajne za zázračných okolností objavil pastier oviec zakopanú malú sošku zbičovaného Krista. Miesto sa stalo cieľom pútnikov a tak už roku 1764 postavili novú kaplnku Povýšenia Svätého Kríža a na jej oltár umiestnili sochu zbičovaného Krista pripútaného reťazami na kamenný stĺp. Sochu vytvoril dnes už zabudnutý prešporský rezbár („ein Pressburger Schnitzer“). Klenbu kaplnky ozdobil krásnou freskou rakúsky maliar Franz Anton Maulbertsch, ktorého diela možno obdivovať aj v Bratislave. Kaplnku možno navštívila aj Mária Terézia. V priebehu 19.storočia kaplnku ako známe pútnicke miesto radi navštevovali obyvatelia Prešporku, vyzývaní a povzbudzovaní najmä tunajšími kapucínmi. Po druhej svetovej vojne sa z osady Zeiselhof („zajačí dvor“ či správnejšie „králičí dvor“), ktorá sa ocitla tesne pri „železnej opone“ na konci západnej Európy, skoro všetko obyvateľstvo odsťahovalo. Kaplnka sa stala majetkom arciopátstva v Pannonhalme, bola však opustená, vykradnutá, pomaly sa rozpadala. Pred niekoľkými rokmi ju obnovili, vzácnu Maulbertschovu fresku odborne zreštaurovali, zázračnú sochu trpiaceho Krista znovu umiestnili do kaplnky. Interiér kaplnky, významný klenot stredoeurópskeho výtvarného umenia, sa znovu stal miestom vrúcnych modlitieb.