Radnica nahradila domy richtárov
Radnica nahradila domy richtárov - Pamatnik
Na prelome 14. a 15. storočia sa samospráva v stredoeurópskych mestách tak rozvinula, že radným pánom už nestačilo schádzať sa v richtárovom príbytku či kdesi v obecnej krčme. Začali vznikať radnice. Radný dom, po nemecky das Rathaus, stál obyčajne na centrálnom, všetkým prístupnom dobre viditeľnom a prístupnom mieste, najčastejšie priamo na trhovisku alebo na jeho obvode.
V niektorých mestách vybudovali pre potreby radnice novostavbu, v iných kúpili bohatší a architektúrou príťažlivý meštiansky dom, a ten upravili. Radnica musela mať predovšetkým najmenej jednu rozsiahlejšiu sieň, kde mohla zasadať mestská rada, kde sa mohli konať súdne procesy. V radniciach bývali aj sklady trhovníkov, dielne remeselníkov, mlyny na konský pohon, niekedy mincovňa, strážnica mestskej stráže, byt kata, väzenie, archív, vo veži obydlie mestského hlásnika, ktorý sa musel starať aj o mechanické hodiny (ak mesto také malo). Až do konca 19. storočia si bolo ťažko predstaviť mestskú radnicu bez vlastnej kaplnky. Viaceré stredoveké radničné kaplnky zanikli v období reformácie. Niekde ich už potom v objekte radnice neobnovili, niekde zriadili novú kaplnku na inom mieste. Tak to bolo aj v Prešporku.
V roku 1439 sa v Uhorsku bojovalo. V čase vojny utrpela aj prešporská radnica, len pred pár rokmi adaptovaná z domu, kúpeného od dedičov a veriteľov bývalého richtára. Počas nasledujúcej opravy (1443) radnicu prestavali. Vtedy preklenuli prejazd, ktorým vchádzali vozy z trhoviska na dvor radnice. V priestore nad ním postavili kaplnku. Tam mali radní páni prosiť Pána Boha, aby im vnukol správne rozhodnutia.
Na steny pôvodne len s úzkymi oknami a sviečkami osvetlenej kaplnky namaľoval dnes neznámy maliar cyklus scén Kristovho utrpenia. Na steny oltárneho výklenku namaľoval postavy dnes ťažko identifikovateľných svätcov. Po sto rokoch existencie kaplnky prevládol v meste, kde meštianstvo hovorilo výlučne po nemecky, duch nemeckej reformácie. Radní nepotrebovali kaplnku. Pred zasadaním sa mohli pomodliť aj priamo v radnej sieni. Starú tmavú kaplnku teda v roku 1577 zrušili. Oltárny výklenok čiastočne zbúrali a zamurovali. Maľby na severnej stene zatreli, južnú stenu dali zbúrať. Z veľkej siene, ktorá s kaplnkou na juhu susedila, ubrali asi 3 metre, dali postaviť nový deliaci múr. Rozšírením priestoru bývalej kaplnky vznikla nová radná sieň skoro štvorcového pôdorysu. Tam potom rozhodovali o osudoch mesta až do druhej polovice 19. storočí.
V priebehu 17. storočia zriadili novú kaplnku vo východnom krídle radnice. Tá už neslúžila len mestskej rade. Povinne sa tam na omši zúčastňovali aj trestanci prebývajúci v mestských žalároch. Tie boli s kaplnkou priamo spojené, aby aj tí v kladách a okovách mohli počuť kňaza v kaplnke. Východné krídlo radnice v roku 1910 zbúrali. Na starú kaplnku sa časom zabudlo. Podľa nejasnej informácie v mestskej knihe účtov ju bádatelia v 19. storočí lokalizovali na iné miesto.
V roku 1965 sa zistili na severnej stene vo vtedajšej radnej sieni gotické nástenné maľby. Pokračovanie výskumu viedlo k prekvapujúcim objavom, umožňujúcim rekonštrukciu oltárneho výklenku, ktorý bol od 16. storočia zamurovaný. Pri jeho zamurovaní použili stavebný materiál zo zbúranej časti výklenku, ktorý napomohol jeho presnú rekonštrukciu. V rekonštrukcii nebolo vtedy možné pokračovať, hoci boli známe pôvodné rozmery kaplnky aj jej pôvodná výška. Až v roku 2009 sa ukázala možnosť stredoveký priestor spoľahlivo obnoviť. Obnovu podporil aj objav miniatúry v modlitebnej knihe z prvej polovice 15. storočia vo Viedni. Miniatúra predstavuje pohľad do kaplnky, ktorá sa len v malých detailoch líši od tunajšej radničnej kaplnky.
Stará radnica je od 60. rokov 19. storočia sídlom Mestského múzea. To zhromažďuje historické predmety dokumentujúce bohaté dejiny mesta. Obnovená kaplnka je súčasťou expozície múzea a súčasne jedným z jeho najvýznamnejších exponátov.
Štefan Holčík
FOTO - archív