Volejbalu pomohli najmä vidiečania
Z dvora budovy YMCA sa šíril volejbal do všetkých častí Bratislavy, najmä do škôl a na voľné plochy rekreačných miest (pri vodách nesmeli chýbať kovové žrde na natiahnutie pomerne vzácnych sietí). Súťaživý basketbal akoby v Bratislave túto inak populárnu športovú hru odsúdil pre rekreantov.
Azda aj preto prvý profesionálny funkcionár v ústredí riadenej telesnej výchovy Jozef Kapusta sa v publikácii Športy na Slovensku musel za hľadaním zdrojov výkonného volejbalu vybrať na vidiek. Potom napísal: „Začiatky tohto typického ľudového športu sa datujú do príchodu akademického spolku YMCA 20. apríla 1919 do Žiliny."
Keďže tento spolok mal sídlo vo vojenských kasárňach, volejbalu holdovali vojaci, ich súpermi sa stali študenti reálky a postupne aj školáci v Čadci, Rajci, Lietavskej Lúčke, Martine, vo Vrútkach, v Banskej Bystrici, Košiciach a napokon aj v Bratislave. Žilinskí volejbalisti, pochopiteľne, dobre obstáli na Stredoškolských hrách v Prahe, dievčatá dokonca v roku 1932 získali titul!
V Bratislave sa vtedy so súťažným volejbalom len začínalo, bolo to na rozhraní dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia. Pomohlo tomu začlenenie volejbalu do spoločného Basketbalového a volejbalového zväzu. Prvým úspechom sa stala účasť dvoch klubov medzi siedmimi družstvami na majstrovstvách ČSR v roku 1933 v Košiciach. Domáci sa ako najlepší slovenský celok umiestili na 4. mieste a tím YMCA Bratislava skončil piaty.
Bol to vlastne prvý športový úspech bratislavského volejbalu, ktorý výkonnostne rýchlo rástol vďaka dobre organizovanej volejbalovej súťaži v rámci Stredoškolských hier. V roku 1930 turnaj rozdelili dokonca na dve časti - jarnú a jesennú. Medzitým vznikli družstvá v Slovenskej banke, Národnej banke, Slovenskej poisťovni, v Slovenskom rozhlase a v závodoch Dynamitka, Stollwerck atď. To však na prekonanie dominancie vidieckeho volejbalu v Žiline, Banskej Bystrici a nakoniec v Akademiku Prievidza nestačilo.
V posledne menovanom centre slovenskej volejbalovej kvality vynikali najmä hráči z rodiny Pasovských. Práve ich príchod na štúdiá do bratislavskej univerzity podporil výkonnosť predovšetkým ŠK Bratislava, VŠ Bratislava a napokon aj vojenského tímu OAP. Belasých volejbalistov výdatne posilnil aj najlepší banskobystrický hráč Július Psotka, inak výborný plavec a vodný pólista (dostal sa aj do širšej nominácie na olympiádu) a ako smečiar exceloval slovenský rekordér v behu na 110 m prekážok Szabó.
Nečudo, že títo Novobratislavčania pomohli vybojovať pre hlavné mesto Slovenska niekoľko majstrovských titulov. Volejbal sa tak pevne usadil medzi vysokoškolákmi, spomedzi ktorých vynikli nielen mnohí hráči a hráčky, ale najmä odborne vysoko erudovaní tréneri. Stačí spomenúť Jaromíra Perútku a Miroslava Rovného...
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Pokračovanie nabudúce)