Rodinná tradícia kníhkupca Steinera

11.9.2011
0
Páčil sa vám článok?

Tmavým klenutým podjazdom a potom drevenými schodmi, sa dostaneme do tmavej predizby, v ktorej pri stenách stoja staré vekom úplne stmavnuté skrine. Z budovy vyžaruje ctihodný vek. Svedčia o ňom aj okrasné kuté pánty na dverách, štítky kľúčov, tepané zámky a kľučky.

Neopakovateľnou historickou atmosférou je naplnená veľká miestnosť s drevom obloženými okennými výklenkami, nahnedo natretými oknami a dverami, s veľmi nízkym plafónom. Je to rodinná obytná izba v pravom zmysle slova. Už štvrtá generácia tej istej rodiny sa tu zhromažďuje okolo stola. Stola, ktorý nie je len stredobodom tejto izby, ale celého veľkou rodinou používaného domu. Stretávajú sa tu všetci jej členovia. So stolovaním sa tu spája aj určitý náboženský rituál, pretože v tomto dome sú veľmi úzko späté náboženská a rodinná tradícia. Veľký mohutný kredenc s vyrezávanými stĺpmi nie je len obyčajnou skriňou na odkladanie riadu. Nachádzajú sa v ňom aj nádoby a misy určené na používanie pri slávnostnom stolovaní pri príležitostiach spomienok na posvätné biblické udalosti.

V zasklenej vitríne pri peci sa nachádza mnoho vzácnych zaujímavých kúskov, starý porcelán a striebro, medzi tým aj kahan z tepaného kovu v tradičnom štýle, používaný len počas sviatočných dní, keď sa v každej pravovernej domácnosti zapaľujú svetielka, jedno od druhého. Šálky, poháre, miniatúry, dokonca posmrtná maska Franza Liszta podľa odtlačku, ktorý zhotovil profesor Tilgner. Aj na ozdobnom stolíku pri stene medzi dvoma oknami (tu sa mu hovorí Pfeilertisch) stoja veľké ťažké viacramenné svietniky.

Ku každodennému životu v tejto rodine patrila a patrí vážna hudba. Svedectvom je nielen notový stojan a polička so zbierkou notových zošitov, ale aj čelo odložené v kúte. Stával tu aj klavír, ale ten si už niekto z mladších členov rodiny odsťahoval do nového bytu. Na jeho mieste teraz stojí písací stolík na ohýbaných nohách. Vo váze na ňom sú jedľové vetvičky a vŕbové jahniatka, ktoré pripomínajú, že tam kdesi ďaleko na východe sa už začína nový život.

Na stene miniatúry. Aj tie svedčia o hudobnej tradícii: Liszt, Wagner, Schubert, Mendelssohn. A medzi nimi malá plaketa z ruky umelca: portrét starého ctihodného zakladateľa rodiny, ktorý tu ešte stále žije. Slepý starý otec je tu znázornený spolu so svojím najmladším vnukom, ktorý sa s nevypovedanou otázkou pozerá do navždy vyhasnutých očí milovaného starca...

Na stenách okolo obrazy členov rodiny, fotografie, ale aj originálne maľby, starí rodičia a rodičia v mladých aj starších rokoch, a potom celý rad potomkov, ktorí si už dnes založili vlastné rodiny. Táto izba je skutočnou svätyňou rodinnej tradície, tu sa stretávali a rozchádzali generácie, tu ostal zachovaný duch všetkých tých, čo tu žili a pracovali v láske a v strastiach, pričom dôsledne zachovávali náboženskú tradíciu, ktorej sviatočné chvíle a akty predstavujú obrazy zavesené na stene naproti.

Rodinná tradícia a náboženská tradícia, z ktorých vyviera hlboká odpradávna z generácie na generáciu prenášaná kultúra, je základným pilierom tohto domu a jeho silnými múrmi, ktoré celému prostrediu dávajú jedinečný výraz. A keď sa už múry stávajú pritesnými, aby pojali všetkých, čo sa medzi nimi narodili, berie si každý so sebou kúsok tejto tradície ako najvzácnejšie dedičstvo do nového domova, aby ho zasa odovzdal svojim deťom a vnukom. Je to rodinný poklad, ktorým sa nemožno ozdobovať a blýskať ako šperkami. Je uložený hlboko v ich srdciach a dušiach, nikdy im nedovolí zabudnúť na korene, z ktorých vyšli.

Z knihy Elsy Grailich Pressburger Interieurs
preložila a upravila Gabriela Holčíková

U starých Prešporákov

Páčil sa vám článok?