V Bratislave bol Winnetou aj Mohykáni
Popri inom prišli na Slovensko z Ameriky aj dva inteligentné športy, volejbal a basketbal. Boli z balíka moderných pohybových činností akademických spolkov YMCA (Young Men Christian Association) pre mladých mužov a YWCA (Young Women´s Christian Association) pre mladé ženy.
Tieto spolky vznikli ešte v 19. storočí na Britských ostrovoch, ale ujali sa a ešte väčšmi rozšírili na druhej strane Atlantického oceánu, v Amerike. Po prvej svetovej vojne sa začali udomácňovať v európskych mestách, a teda aj v Bratislave. Keď si pre svoju činnosť rýchlo postavili budovy, nezabúdali pritom napríklad ani na telocvičňu. V Bratislave sa YMCA usadila v roku 1922 a svoju na ten čas honosnú budovu (stojí dodnes na rohu Šancovej a Karpatskej ulici) otvárali už o necelé dva roky! A čoskoro aj telocvičňu. Volejbal sa hrával na dvore, basketbal - v telocvični. To bolo vlastne tak, že na vybavenie menej náročnému volejbalu sa holdovalo na školských dvoroch, na brehoch vodných tokov, hocikde pri obytných domoch. Jednoducho rekreačne. Basketbal mal náročnejšie pravidlá i súhru, koše pri ničivom počasí sa rýchlo ničili. Obsadil preto telocvične.
Výkonnostne a popularitou, ako aj organizovanosťou súťaží v Bratislave, dominoval basketbal. Naklonené mu boli najmä YMCA a tiež viaceré školy. Zachoval sa písomný doklad od známeho obchodníka so športovým tovarom Jana Kopala, ktorý v časopise YMCA v máji 1924 zaznamenal: „Hoci sme s basketbalom začali len pred pár mesiacmi, vzniklo v Bratislave 11 mužstiev, päť z nich štartovalo na turnaji, ktorý vyhral tím YMCA..." Bolo to úsmevné, že tímy si dávali takéto mená: Winnetou, Mohykáni, Uncas, Kansas, King, Amundsen atď. Za niektoré sa uplatnili aj známi futbalisti ako ligoví hráči Ferdinand Daučík, Viliam Vanák a ďalší.
Na školskom dvore sa najviac prášilo pod košmi Obchodnej akadémie, kde mali toľko hráčov, že s Hviezdou, Bleskom, neskôr ŠK Bratislava, ŠK Železničiari, VŠ Bratislava, ŠK Ružinov, ŠK ASO vznikla ešte počas vojny dlhodobá ligová súťaž, hojne navštevovaná divákmi. Ešte aj v súčasnosti si na zápasoch v hale na Pasienkoch vtedy obdivovaní basketbalisti radi zaspomínajú na skvelé výkony na „buku" hrajúceho Osuského, „kanoniera" Matraca-Jedľovského, fantastickú súhru trojice ŠK Bratislava Mihal-Bobocký-Rolný, agilných súrodencov Uberalovcov, „placírky" vysokoškoláka Kluvánka, železničiarov Žeňa Horniaka a Džonyho Hluchého alebo dvojice v obrane Herrmann-Černý (neskôr Marián Tiso)...
Volejbal bol vhodným prostriedkom pohybovej činnosti - pre basketbalistov, ktorí sa radi chodili „rekreovať" k vode. A keď v roku 1939 postavili na Tehelnom poli Mestské kúpalisko, pri hlavnom bazéne nezriadili ihrisko s košmi, ale dvorec s volejbalovou sieťou. A basketbalisti neraz lepšie smečovali ako nadšenci volejbalu. Na jeseň sa znovu nahrnuli pod koše v telocvičniach svojich škôl, no najmä v suteréne obľúbenej YMCA...
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Pokračovanie nabudúce)