Pálffyovská kúria slúžila aj vojakom

Pálffyovská kúria slúžila aj vojakom - Pamatnik1

Rozsiahly areál medzi Zochovou ulicou a Zámockou, a medzi Palisádami a Pilárikovou ulicou (Staromestskou) získal v prvej polovici 17. storočia prešporský župan Pavol Pálffy. Bol aj veliteľom kráľovského hradu a používal šľachtický prídomok prešporský gróf.

Hoci mal právo bývať na Hrade, a vlastnil dosť iných majetkov v blízkom okolí Prešporka, rozhodol sa kúpiť a zjednotiť rad meštianskych záhrad a vinohradov pod Hradom, a vybudovať si tam dôstojnú rezidenciu. Malo to význam najmä pre jeho dedičov, ktorí boli dedičnými prešporskými županmi. Na kúpených pozemkoch dal zriadiť krásnu renesančno-barokovú záhradu na niekoľkých terasách. Na najvyššej z nich stál palác.

Štyri krídla okolo nádvoria obsahovali obytné priestory, reprezentačné priestory, kaplnku. Bola to zmenšenina vyššie položeného kráľovského paláca. Ďalšie nádvoria slúžili hospodárstvu, kde boli stajne a vozovne, vínne pivnice, ubytovanie služobníctva. Trakt pri Palisádach, ktorý susedil s opevnením, bol menej výstavný. Reprezentačné priestory mali rovnakú dekoráciu, štuky a maľby ako boli v kráľovskej rezidencii.

Projekt na stavbu Pálffyovskej kúrie vypracoval cisársky architekt Giovanni Battista Carlone, stavbu viedol J. Alberthal. Pálffyovci po zrušení poddanstva rozsiahly prešporský areál už nepotrebovali. V 50. rokoch 19. storočia ho predali istému obchodníkovi, od neho areál o niekoľko rokov kúpilo mesto. Jednotlivé objekty rýchlo pustli. Hlavný palác používalo vojsko ako kasáreň, v hospodárskych budovách žila chudoba a boli tam dielne rôznych remeselníkov. Veľká záhradná sála na mieste terajšej Vysokej školy múzických umení (ľudovo „Starý rozhlas") dlho slúžila ako koncertná a divadelná sála, hoci sa nedala vykurovať („Pálffysaal").

Záhrady rozparcelovali, vznikli tam nové ulice (Škarniclova, Svoradova). Po prvej svetovej vojne sa mesto rozhodlo starý palác zbúrať. Bol tu aj návrh palác obnoviť a umiestniť v ňom Mestské múzeum. Najmä kaplnka mala ostať zachovaná. Svetová hospodárska kríza však rozhodla o zániku paláca. Na jeho mieste vyrástla Hodžova škola, internát Svoradov, Židovský chlapčenský sirotinec, rad obytných budov.

Na pôde záhrady pri Zámockej postavili Židovskú ľudovú kuchyňu, a mal tam stáť aj nový objekt internátu pre poslucháčov rabínskej školy („ješiba"). Ani ten pre hospodársku krízu nepostavili. Ostal stáť kus ohradného múru záhrady, z ktorého teraz padajú nebezpečne veľké kamene na priľahlý chodník.Našťastie sa zachoval fragment záhradného krídla paláca, s bohatou maľovanou a štukovou výzdobou v niektorých priestoroch.

V čase výstavby internátu „Svoradov" vybudovali otvorené schodište medzi Svoradovou a Zámockou ulicou, ktoré viedlo cez zachovaný kúsok palácového krídla, upravený ako otvorený pavilón. K pavilónu pristavali originálny kamenný portál zo 17. storočia. Po roku 1990 sa ešte jestvujúci kus paláca spolu s pavilónom dostal do súkromných rúk. Časť obnovených interiérov je na vysokej úrovni, vonkajší vzhľad objektu však po vytvorení nového štítu s „továrenským" či „ateliérovým" oknom palác veľmi nepripomína. Skôr šopu kombinovanú s vysokohorskou chatou. Nový nevkusný portál v náznakoch reprodukuje pôvodný. Práve sa opravuje časť medzivojnového priechodného pavilónu s kamenným portálom. Pred časom z tohto portálu vybrali originálnu železnú mrežu, ktorá bola od 17. storočia jeho súčasťou. Nevhodne ju umiestnili nad iný portál, pričom na originálnu konštrukciu necitlivo privarili nové nosné tŕne.

Vo výklenku nad bránou je kamenná socha Panny Márie. Ježiško dávno prišiel o hlavu, Matke ktosi ukradol kráľovskú korunu. Ide totiž o zobrazenie Panny Márie ako patrónky uhorského kráľovstva (Patrona Hungariae). Dostala sa do úžasnej spoločnosti: okrem kópie romantickej sochy svätej Alžbety uhorskej je na tej istej fasáde je už niekoľko rokov inštalovaný portrét (skôr karikatúra) grófa Pálffyho, ale aj miniatúrna pamätná doska venovaná americkému prezidentovi Woodrovovi Wilsonovi (1856 - 1924).

Štefan Holčík
FOTO - Juraj Mladý