Liszt koncertoval v dome, nie na záhrade
Liszt koncertoval v dome, nie na záhrade - Pamatnik1
O pár mesiacov si svet pripomenie dvojsté výročie narodenia hudobného skladateľa Franza Liszta. Iste to urobí aj Bratislava. Lebo so starým Prešporkom Liszta mnohé spájalo. Ako to už však býva, po takom dlhom čase sa na niektoré fakty jeho návštev už úplne zabudlo a dnes kolujú v literatúre výmysly, nad ktorými by aj sám Liszt krútil hlavou.
V rodine kniežat a grófov Esterházyovcov bolo samozrejmou tradíciou vyhľadávať a podporovať nadaných hudobníkov. Otec Franza Liszta - Adam bol hudobník v službách kniežaťa Mikuláša II. Esterházyho. Vďaka grófovi Michalovi Esterházymu sa uskutočnila aj prvá z najmenej siedmich, možno aj ôsmich, Lisztových ciest do Prešporku, v roku 1820. Mal deväť rokov (narodil sa 22. októbra 1811) a za sebou prvý koncert v Soproni.
V Prešporku sa mal podľa tradície uskutočniť jeho koncert v byte grófa Esterházyho. V minulosti sa predpokladalo, že ide o byt na prvom poschodí domu číslo 3 na Michalskej ulici. Tam však v roku 1820 nijaký gróf Esterházy nebýval, len o mnoho neskôr byt obývala jeho dcéra. Pravdepodobnejšie sa zdá, že išlo o byt na druhom poschodí domu na Ventúrskej ulici číslo 15, v ktorom teraz sídli (po zničujúcej „rekonštrukcii" a prestavbe) Univerzitná knižnica. Objekt postavili v 70. rokoch 18. storočia ako palác kniežaťa Leopolda de Pauli, neskôr sa stal majetkom bohatých mešťanov bez šľachtického prídomku. Reprezentačné priestory na prvom poschodí si v prvej polovici 19. storočia, najmä počas zasadaní snemu, prenajímal uhorský palatín.
Deväťročný Liszt tu bol na návšteve koncom novembra. Údajný koncert (nebolo to len súkromné soireé pre pár pozvaných hostí?) sa uskutočnil 26. novembra. Prítomní z najvyšších magnátskych kruhov boli hrou chlapca takí očarení, že sa rozhodli finančne ho podporovať v jeho ďalších štúdiách.
Asi pred 50 rokmi sa ktosi v snahe byť mimoriadne originálnym rozhodol tvrdiť, že koncert sa odohral v letnom pavilóne v záhrade medzi Ventúrskou a Kapitulskou ulicou. Aj ten postavili v 70. rokoch 18. storočia, ale nie ako obytný či koncertný objekt. Záhradné pavilóny bývali stavby s neveľmi hrubými múrmi, určené na občerstvenie pre návštevníkov záhrady. Treba si predstaviť dámy v ťažkých a zložitých róbach 18. storočia, ktoré sa prechádzali po záhrade v horúcich letných mesiacoch. Záhradný pavilón bol miestom, kde sa mohli utiahnuť do chládku, popíjať občerstvujúci nápoj, ovievať sa vejármi. V zimných mesiacoch bývali v záhradných pavilónoch uskladnené lavičky či stoličky z parku, ale najmä rastliny v prenosných nádobách, najčastejšie drevených, ktoré by zimu vonku asi sotva prežili. Aj v nevykurovaných pavilónoch však rastliny prežiť mohli. No usporiadať tam v zime klavírny koncert?
Ako by mohol 26. novembra 1820 v nevykúrenej miestnosti s jednoduchými nepriliehajúcimi oknami úspešne hrať na klavíri zmrznutými prstami mladý chlapec? Bol oblečený v kožuchu? Mali na sebe kožuchy a na ušiach baranice jeho poslucháči? A vôbec - načo by ťahali do studenej miestnosti v záhrade klavír, ktorý býval inak celý rok v salóne? Veď pre drahý hudobný nástroj by to znamenalo maximálne možné rozladenie, ak nie prasknutie drevenej dosky.
Nekritickí historici tvrdia, že takzvaný Prešporský mier podpisovali 25. decembra 1805 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Pritom sa vie, že vtedy mrzlo, že sála sa nedala nikdy vykurovať, ba že vtedy v meste nebolo ani potrebné kurivo. Navyše v paláci, ale kdesi inde, vznikol len návrh textu, ktorý podpísali dohodujúci sa páni. Definitívnu verziu podpísal Napoleon v zámku Schönbrunn pri Viedni!
Rovnako sa tvrdí, že šesťročný Mozart hral v Prešporku pred vznešenou spoločnosťou v decembri 1762. V poslednom adventnom týždni pred Vianocami, keď žiadny kresťan v 18. storočí nemohol koncert usporiadať! Ani len pre súkromnú spoločnosť! A to sa mal na koncerte hosťom predvádzať šesťročný chlapec, ktorý mesiac predtým prekonal ťažkú chorobu, na ktorú v 18. storočí zomierali stovky detí! A do Viedne sa mal vracať 24. decembra v nevykúrenom dostavníku. Cesta z Prešporku do Viedne v mraze trvala (jeho otcovi) 12 hodín!
Ak by mal človek uveriť tomu, že Liszt hral 26. novembra na klavíri v záhradnom pavilóne, a to ešte pred vznešenou spoločnosťou, musel by súčasne veriť, že Prešporok bol vtedy nie v Uhorsku v strednej Európe, ale v južnom Taliansku, kdesi pri Neapole.
Štefan Holčík
FOTO - archív