Kolkárne stavali najmä krčmári, chceli zarobiť

Kolky sú taký starý šport, že určiť jeho vznik je prakticky nemožné. Museli by sme bádať hádam až v Babylonskej ríši, 4500 rokov pred naším letopočtom.

Kratšiu históriu začali Slováci písať, spolu s Čechmi, v roku 1937. Slovenský amatérsky kolkársky zväz (SAKS) vznikol v Bratislave na Štúrovej ulici, v budove poisťovne Karpatia. Čoskoro sa z tejto hry stal šport. Funkcionári, ktorí ho priviedli k životu, si zaslúžia spomienku: Jaký bol predsedom, Zach podpredsedom, Fabián tajomníkom, Fazika predsedom rozhodcov. Členovia orgánu: Struhár, Forro, Weis, Gác, Kostka.

Nebol to malý šport. Keď oslavoval päťdesiatku, v roku 1987, evidoval už 135 oddielov a 4675 členov. Nekryté kolkárne vyrastali u nás už koncom 19. storočia, keď sa kolky vyrábali z hrabového či iného tvrdého dreva a gule z kmeňov stromov. Kolkárne stavali najmä krčmári, ktorým hra prinášala zákazníkov a zisky. Prím hrala stále Bratislava, ktorá mala kolkárne v Pálffyových kasárňach, u Sulovského, Bosňáka, Hercegoviny, Elizáku, Orla, Pohanšeníka, Ahoja, v Karlovej Vsi, pod Hradom, na Kolárskej ulici, v Hubertovom a Plzenskom dvore, na Patrónke i na Vazovovej ulici, u Slováka, na Račianskej ulici aj inde.

Hrávalo sa o peniaze, ale aj o iné ceny. Hral každý, kto vedel a nemal prázdne vrecká. Jedna z prvých dvojdráh bola vo fabrike Apollo, bola však iba pre zamestnancov, potom na Kolárskej ulici či v Živnodome. V meste sa vyrábali aj kolky a gule - na Konventnej ulici. Od roku 1945 bola výrobňa aj v Petržalke. Predstavme si, že už roku 1944 sa začala hral Bratislavská liga, a to za účasti sedemnástich družstiev! Prvým víťazom bol klub Tatran a z jednotlivcov Zach.

Prvé medzištátne stretnutie bolo tiež v Bratislave, v kolkárni TKNB hrala ČSR s Maďarskom. Raz vyhrali hostia, raz ČSR. Zo Slovenska hrali Demitrovič a Fazika, v druhom zápase Krajčovič, Demitrovič, Smištík, Mlkvý, Fazika a Kostka. Reprezentantmi boli aj Mihál a Konečný. Propagačno-výchovní pracovníci, ktorých mal zväz k dispozícii, boli Boor, Kukučka, Dobeš Intribus, Argaláš, no najmä 10 predsedov, ktorí boli a jeden je ešte pri kormidle: E. Jaký, K. Henc, Z. Lörincz, O. Saga, Ľ. Repta, J. Sláma, J. Valigura, J. Nemčovič a S. Kubánek, ktorý bol aj 1. podpredsedom svetovej federácie. Teraz vedie kolkárov Š. Kočan, sám ešte aktívny pretekár.

Kolkári už oslavovali sedemdesiatku. Slovensko malo týchto majstrov sveta: Mihal, Halpert, Vitkovič, Krtil, Kliment, Pešta, Fuksa. Medailistami boli aj Deško, Terebessy, Kuchárová, Martišková, Koyšová, Vancová. Neskôr sa stal majstrom sveta P. Čech v súťaži jednotlivcov a v kombinácii, získal striebro. Z vysokej výkonnosti Slovensko nezľavovalo. Družstvá hrali vo všetkých európskych súťažiach, muži aj ženy hrávajú pravidelne ligu a máme aj nižšie súťaže. Podľa výsledkov nie sú kolky malým športom, iba sa o nich stále pomerne málo vie. Aj teraz má ešte SkoZ 12 988 členov a 114 klubov.

Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Pokračovanie nabudúce)