Prví cyklisti sa nohami odrážali od zeme
Cyklistika, veľký šport na dvoch kolesách bez motora, patrí medzi najstaršie odvetvia na Slovensku. Prvé záznamy sú z 90. rokov predminulého storočia. V Bratislave bolo cyklistické združenie už v roku 1899.
Začiatky tohto športu sú spojené s menom nemeckého baróna Fridricha Draisa, ktorý si dal vynález velocipedu patentovať v roku 1818. Sediac nad dvoma kolesami sa cyklisti odrážali od zeme nohami, a tak postupovali vpred. Slovenská cyklistika však uvádza ako rok vzniku 1918 a prvé preteky roku 1920 boli na trase Bratislava - Trnava a Bratislava - Malacky a späť. Prvé oddiely v našom meste boli Štefánik Rača, EPRV a LKBB Bratislava, nestormi tohto športu boli Herceg, Krampl, Hajtman, Mihók, Müllner, bratia Kantorovci, Plišňákovci, Menschý...
Už v roku 1947 začal získavať nesmiernu popularitu mladý Vlasto Ružička, náš prvý účastník na MS (1947 v Paríži). Medzi svetovou elitou obsadil 33. miesto a úspechy zbieral až do roku 1957. Zaujímavosťou je, že na MS cestovali naši reprezentanti na starom otvorenom nákladnom aute. Popularita cyklistiky bola taká veľká, že na základe jej úspechov vznikali kluby jeden po druhom. V Bratislave Práca, kam patrili Ružička, Müllner, Rešeta, Oravec, Škvarenina, ŠK Železničiari s Myšákom, Šándorom, Menschým, Žúrikom, Mártonom, Gáborovcami, Balážovou (štvornásobnou majsterkou ČSR), Dynamitka s bratmi Šišovičovcami a Išpoldom, ďalej Slovnaft, Spartak, Iskra, Dukla, EZ, Spartak, Slovan aj iné. Všade oslavovali Ružičku a mladí sa mu snažili priblížiť. Vlasto bol nielen prvým majstrom ČSR na ceste 1952, ale tri roky za sebou aj majstrom v teréne, vyhral 16 etáp na Pretekoch mieru, jazdil za motorovými vodičmi, štyrikrát bol na Okolo Slovenska, v roku 1955 vyhral najstaršie etapové preteky v ČSR s cieľom v Plzni atď. Bol vzorom pre J. Svoradu i jeho syna, pre P. Gálika, M. Jurču i syna, Zemana, Čambala, Páteka, Dvorščíka až po dnešných, velitsovcov, saganovcov a ďalších. Ba aj dráharov, terenárov, horských cyklistov...
Cyklistika má dnes už 125 klubov a 1516 členov. Nestratí sa ani medzi 187 členmi UCI, hoci vôbec nie je bez starostí.
Nemožno tu nespomenúť ani Antona Tkáča, najväčšiu postavu našej dráhovej cyklistiky, olympijského víťaza v šprinte a dvojnásobného majstra sveta, sedemnásobného majstra republiky, trojnásobného najlepšieho v republike, druhého športovca storočia na Slovensku, odchovanca prvej klopenej dráhy v Bratislave (1952), ktorá, žiaľ, práve zanikla. Z Bratislavčanov na nej získali veľké úspechy K. Menschý z Lokomotívy a zo Slovnaftu, ktorý bol za motorovými vodičmi desaťkrát majstrom republiky. Ďalej tandemisti Miklušica so Škvareninom, dvojnásobní majstri republiky (1959,1961) a viacerí ďalší, medzi nimi tandemisti Vačkář-Vymazal, niekoľkonásobní majstri sveta. Bratislava bola najcyklistickejším mestom Slovenska, ale výdatne pomáhal aj vidiek: Žilina, Dubnica, Košice, Trenčín, Nové Zámky, Nitra, Sp. Nová Ves, Tlmače...
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Pokračovanie nabudúce)