Máriu Teréziu korunovali pred 270 rokmi

Máriu teréziu korunovali pred 270 rokmi - Pamatnik1

Keď 20. októbra 1740 náhle zomrel posledný mužský potomok rodiny Habsburgovcov, rímsky cisár a niekoľkonásobný kráľ Karol (ako uhorský kráľ III., ako rímsky cisár VI.), jeho univerzálnou dedičkou sa stala staršia z dvoch žijúcich dcér Mária Terézia. Z jeho štyroch detí totiž dve zomreli vo veľmi mladom veku. Aj jeho jediný syn.

Dcéra Mária Terézia sa narodila v roku 1717. V čase otcovej smrti mala len 23 rokov, bola už štyri roky vydatá a mala už za sebou tri pôrody dievčat (jedno z nich práve zomrelo) a čakala ďalšie dieťa. Preto sa ani nemohla dať ihneď korunovať. Napriek tomu, že otec jej zvláštnym dokumentom - pragmatickou sankciou - zaručil právo na uhorskú a českú korunu, musela o ne ešte celé desaťročia bojovať.

Najväčšiu podporu dostala napriek očakávaniu u uhorských magnátov. Tí ju uznali za otcovu nástupníčku a súhlasili s jej korunovaním za kráľovnú. Ako to už pred voľbami býva, aj ona musela svojim „voličom" sľúbiť mnohé, čo potom nemohla dodržať. Po šťastnom pôrode chlapca, korunného princa, neskoršieho cisára a kráľa Jozefa II., sa korunovácia mohla uskutočniť. Na predkorunovačnom sneme sa rozhodli pre 25. jún 1741.

Na tom istom sneme si uhorskí magnáti spomedzi seba zvolili palatína. Tým fakticky degradovali z jeho predchádzajúcej pozície uhorského miestodržiteľa manžela Márie Terézie, lotrinské a toskánske knieža Františka Štefana. Keď palatín prevzal funkciu, bol už v Uhorsku kráľovský miestodržiteľ zbytočný. Františka Štefana tolerovali „len" ako manžela kráľovnej a správali sa k nemu ako k cudzincovi a neželanému hosťovi. Otec Márie Terézie si vybral z veľkého počtu možných kandidátov za zaťa práve svojho druhostupňového synovca. Jeho stará matka Eleonora Maria Josepha bola dcérou cisára Ferdinanda III., a teda pratetou Karola III. Ním a jeho potomkami mala pokračovať kontinuita rodiny Habsburgovcov na európskych panovníckych trónoch.

Korunovanie mladej a na panovanie len málo pripravenej Márie Terézie sa konalo v Chráme svätého Martina podľa starého zaužívaného ceremoniálu. Ako uhorská kráľovná mala vojsť do dejín bez druhého mena Terézia. Uhorsko už raz malo kráľovnú menom Mária, a tak ona mala byť Máriou II. Sama sa však cítila viac Teréziou ako Máriou, a preto vo svojom podpise nikdy meno Theresia nevynechala.

Korunovačná omša bola veľkolepá. Zúčastniť sa na nej smeli len najvyššie postavení uhorskí cirkevní a svetskí magnáti. Ani František Štefan ako cudzinec nemal v chráme čo hľadať. Nakoniec pre neho postavili vo svätyni južne od hlavného oltára provizórnu drevenú lóžu, či skôr balkón, na ktorú sa dalo dostať zvonku po rebríku cez rozobrané okno. Aj počas slávnostného obeda po korunovácii v kráľovskom paláci na Hrade smel sedieť len na konci stola ako chudobný príbuzný. Pritom bol vtedy oveľa bohatší ako jeho manželka.

Korunovanie za uhorskú kráľovnú bola v živote Márie Terézie prvá udalosť, ktorou vstúpila do sveta panovníkov. Neskoršia korunovácia v Prahe (1745) za českú kráľovnú mala pre ňu veľmi trpkú príchuť, lebo české stavy si najprv vybrali za kráľa jej švagra a protivníka, bavorského kurfürsta a na krátky čas (1742 až 1745) aj rímskeho cisára nemeckého národa Karola VII. Albrechta z mníchovských Wittelsbachovcov.

Na prešporskú korunováciu Mária Terézia nikdy nezabudla. Ani vtedy, keď mala neskôr s uhorskými magnátmi nedorozumenie. Keď si to už mohla dovoliť, poslala do Uhorska, do Prešporku, ako svojho miestodržiteľa svojho zaťa Alberta, knieža saské a tešínske, ktorý bol aj poľským kráľovským princom. Kráľovský palác na Hrade dala prestavať, finančne zabezpečila aj stavbu Nového paláca, kde potom 15 rokov žil Albert so svojou manželkou arcikňažnou Máriou Kristínou.

Po smrti manžela cisára Františka I. (1765) dala Mária Terézia zhotoviť dvojitý prepychový sarkofág, v ktorom doteraz spolu odpočívajú v krypte pod kapucínskym kostolom vo Viedni. Steny kovového sarkofágu, ktorý zhotovil sochár Balthasar Ferdinand Moll (1717-1785), sú ozdobené reliéfnymi scénami zo života (najmä korunovácií) cisárskych manželov. A na jednom z reliéfov je znázornená spomienka na korunováciu v Prešporku: práve korunovaná Mária Terézia na bielom koni na korunovačnom kopčeku. Na pozadí scény je pomerne presne znázornené mesto, na uliciach, v oknách a na strechách domov sú stovky divákov, sledujúce slávnostný akt.

Štefan Holčík