Do gymnastiky patrili aj beh či hod diskom
Športová gymnastika je na Slovensku i v našom hlavnom meste mladým športom. Iba zo starých kníh sme sa mohli dozvedieť, že už v dávnej antike sa cvičievalo a názov gymnastika, pochádza z gréckeho slova - gymnazien, ktoré v preklade znamená cvičiť nahý. Tak vtedy cvičievali grécki mládenci na štadiónoch a v palestrách.
Boli to v širšom význame slova aj bojovníci, ľudia medicínsky aj filozoficky vzdelaní, ktorí sa zaoberali vedou o telesných cvičeniach. Časy zo staroveku sú však dávno za nami. Aj to, keď do tohto odvetvia patrili napríklad beh, skoky, hod oštepom, diskom, zápas i plávanie. Od tých čias prešla súčasná gymnastika mnohými zmenami. Napríklad v roku 1600 ju už delili na vojenskú a jej šíriteľmi boli J. A. Komenský, J. J. Russeau...
Za praotca gymnastiky sa označuje Nemec CH. Guts Muths, ktorý ju v 18. storočí rozšíril do Švajčiarska, Belgicka, Holanska, Dánska a Talianska, ba aj k nám. Česi napr. vstúpili do federácie (FEG) už roku 1897, no Slováci nemali ešte dlho šancu. Zo všetkého sa vykľula dnešná športová gymnastika, keď sa cvičí v desiatich disciplínach vo viacbojoch i na jednotlivých náradiach mužov i žien. Väčšinou vo vzduchu, z ktorého sa športovci vracajú na žinenky, aby mohli demonštrovať vládu nad svojím telom.
Na Slovensku sa „náraďový telocvik" rozvíjal až po 1. svetovej vojne v Sokole, RTJ, FRTJ a Orle. Jednoty zakladali prevažne prisťahovalci z Čiech. Prvé preteky mužov neboli v Bratislave, ale roku 1921 v Leviciach. Naše družstvá sa však predstavili už predtým na Sokolskom zlete 1920. Súťažne robil veľkú propagáciu v 30. rokoch Ján Sládek, rodák z Moravy, žijúci v Bratislave ako vodič motorového vlaku. Na MS 1934 v Budapešti získal striebro v družstve a bronz za cvičenie na koni na šírku. V Berlíne na OH 1936 bol v družstve štvrtý, na MS 1938 v Prahe bol druhý medzi jednotlivcami a prvý v družstve. Cvičieval na Tehelnom poli a roku 1937 sa stal majstrom ČSR.
Po 2. svetovej vojne nebola gymnastika ani samostatným športom. Mala veľa odporcov. Rozvoj sa opäť začal roku 1951 aj vďaka nadšencom z Bratislavy, pánom Štanclovi (bol predsedom sekcie) a Pízlovi. Vznikli športové školy a úspechy sa množíli. Vynikla v nich Košičanka, bývajúca v Bratislave, Marika Krajčírová-Némethová, zverenkyňa trénera J. Čížka, členka Slavoja Vinohrady. Zaradila sa do šíku výborných českých gymnastiek a na čele s dvoma stiebornými medailami z OH v družstve a štvrtého miesta v preskoku sa stala príkladom pre celú plejádu Bratislavčanov, ktorých už stredná generácia dobre pozná. Mená Z. Bujňáčková, Ľ. Krásna, I. Holkovičová, J. Piasecký, I. Kováčová, J. Konečný a F. Hianik. Dostali sa na OH či do reprezenentácie na veľké podujatia a spolu s ďalšími gymnastami z Detvy, Prievidze, Trnavy a z Ban. Bystrice. Na Slovensku je však už len 2946 členov, 35 klubov a 22 športových škôl. Z toho iba 1394 športovcov, čo je vzhľadom na mladosť gymnastiky, ale najmä na tradíciu veľmi málo.
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Pokračovanie nabudúce)