Prvý športový klub v meste mali veslári
Seriál z pripravovanej knihy o futbalovom Slovane Bratislava v Bratislavských novinách mal veľký úspech. Aj preto sme pripravili dvadsať pokračovaní z ešte širšej témy - o športoch starej Bratislavy.
Starší priaznivci najpopulárnejších športov si pamätajú, aké boli ich začiatky, aká úcta vládla na športoviskách, nadšenie, priateľstvo, ale aj radosť, skromnosť a spontánnosť. Ide o obdobie v priebehu druhej polovice 19. storočia v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Už vtedy patrili do telesnej kultúry šerm, streľba, jazdectvo, ako aj loptové hry, v ktorých bolo možné víťaziť.
V Bratislave a okolí sa konali rôzne zápolenia v behoch, skokoch, hodoch, zápasoch či boxe. Na Bratislavskom hrade bola už v roku 1776 jazdiareň aj loptovňa. Pred 6000 divákmi sa v meste konali v roku 1826 dostihy, v polovici 19. storočia historici zaregistrovali aj prvých profesionálov medzi bežcami, zápasníkmi, veslármi, žonglérmi, akrobatmi aj tanečníkmi. Tí zabávali divákov a rozhodne v začiatkoch prispeli k rozvoju športu a k láske k nemu. V tomto dianí hrala Bratislava prím. Bola síce najmä nemecko-slovenská, neskôr aj maďarská, no lokalita mala oproti vidieku výhodu, aj keď na národnostnom princípe sa nemohla rozvíjať. Kluby boli výlučne nemecké, maďarské či židovské a blízkosť Budapešti či Viedne a ich rozvinutejšie športy boli prínosom aj pre Bratislavu, ktorá sa stala pre moderný šport z hľadiska Slovana vstupnou bránou športu.
Prvým športovým klubom v meste bol Bratislavský veslársky spolok, ktorý založili v roku 1862. O devätnásť rokov neskôr vznikol Bratislavský krasokorčuliarsky spolok, ktorý pripravoval pre obyvateľov, prirodzene, zámožnejších, najmä rôzne karnevaly na ľade. Potom sa už zrodil, v roku 1880, najväčší bratislavský klub v Uhorsku - Bratislavský telocvičný spolok (PTE). Pestovala sa v ňom najmä gymnastika a šerm, neskôr atletika, futbal a tenis. V roku 1891 bola v Bratislave už cyklistická dráha a v záhrade Grassalkovičovho paláca sa ukázali už aj tenisoví priekopníci a v Dunaji plavci. Tí mali od roku 1895 k dispozícii aj krytú plaváreň Grössling.
V hostincoch sa pestovali kolky a k životu sa hlásili aj turisti. Všetko sa akoby prebúdzalo zo spánku. Do roku 1918 mala Bratislava aktívnych atlétov, cyklistov, futbalistov, jazdcov, lyžiarov, korčuliarov, boxerov, plavcov, strelcov, veslárov, šachistov, šermiarov, tenistov, zápasníkov a vzpieračov. Aj po vzniku ČSR bolo naše mesto jasne najšportovejšie. Bratislava mala vtedy iba 83 000 obyvateľov a športové kluby dovtedy nemohli byť slovenské. Až 3. mája 1919 vznikol prvý slovenský športový klub - I. Čs. Športový klub Bratislava (I. Čs.Šk) úspešne existujúci doteraz. Rozvoj športov bol však pomalý, chýbalo najmä vybavenie a financie. Podrobnejšie o tom všetkom budú jednotlivé nasledujúce pokračovania.
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Pokračovanie nabudúce)