Prechádzky po Korze boli prehliadkou

Hospodárska situácia sa postupne konsolidovala, aj v obchodoch sa občas objavilo niečo zaujímavé. Potraviny však boli stále na prídel (tzv. body). V Bratislave v tom čase stáli tri obchodné domy - TETA, ASO a oproti Milosrdným bratom Brouk a Babka.

O obuv sa tradične staral Baťa s dvoma predajňami: Veľký Baťa pri Michalskej bráne a Malý Baťa na konci Uhorskej ulice (dnes Obchodnej). Na predajni Veľkého Baťu stálo heslo Náš zákazník, náš pán. Slovensko obliekali dve firmy - Nehera so sloganom Nehera šije šaty dobre, a firma Rolný: Odev vzorný, šije Rolný.

Obľúbenou zábavou študentov bývali prechádzky po Korze. Medzi treťou poobede a deviatou hodinou večer sa ulice od Michalskej brány dolu Sedlárskou až po hotel Carlton zaplnili mládežou. Bola to akási módna prehliadka a príležitosť na zoznamovanie. Dievčatá nosili sukne po členky, neskôr prišli do módy „midi" z modrotlače. Mládenci sa pýšili klobúkmi so širokou strechou. Keď fúkal vietor, museli sme si ich držať rukou. Nohavice so širokými manžetami sa dolu zužovali až na 18-20 centimetrov. A museli byť o niečo kratšie, aby vynikli pestrofarebné, zebrovito-prúžkované ponožky. K tomu patrili topánky „peštianky", s koženou vŕzgajúcou podrážkou. Nositeľ takého oblečenia si vyslúžil prezývku „potápka".

Po vojne vznikli v meste dve tanečné školy, kde sa mládež učila tancovať moderné tance. Jedna bola v Redute, druhá v telocvični na Heydukovej ulici u majstra Boda. Študenti uprednostňovali jeho školu. Šlágrom medzi novinkami prinesenými z Ameriky sa stal tanec boogie-woogie. Slováci si ho prekrstili na bugi-vugi. Obľúbeným miestom, kde sa cez víkendy chodievalo tancovať, bola Záhrada umelcov pri Starom moste. Aj preto, lebo tam hrávala živá hudba.

Všetko sa začalo meniť, keď prišiel Víťazný február 1948. Na začiatku školského roka 1948/49 II. štátne gymnázium presťahovali do budovy I. št. gymnázia na Grösslingovej ulici, ktorú premenovali na Ulicu Červenej armády. Na hodine dejepisu sme sa prestali učiť o Masarykovi, Štefánikovi či legionároch. Postupne ich nahradili Marx, Engels, Lenin či Stalin.

Žiaci 7. a 8. triedy sa húfne a „dobrovoľne" hlásili do radov ČSM (Československý sväz mládeže) a cez letné prázdniny za budovateľov Trate mládeže. To boli body k dobru do prihlášky na niektorú vysokú školu, najmä pre študentov, ktorých rodičia nepatrili do robotníckej triedy. Široké manžety a úzke nohavice sa podľa nových strážcov socialistickej ideológie stali buržoáznym prežitkom ohrozujúcim budovanie socializmu u nás. Na znak lojality sme si obliekali nohavice bez manžiet a dolu široké minimálne 30 a viac centimetrov. Doma nás rodičia naučili, ako sa máme zhovárať medzi svojimi a ako oficiálne. Najmä pokiaľ išlo o politiku a kritiku režimu.

Štefan Adamík
(Koniec)