Na Kalvárii postavili kostol bez strechy

V strednej Európe sa so sviatkami Veľkej noci od stredoveku spájali aj konania, ktoré mali veriacim v názornejšej forme, ako bol len čítaný biblický text, priblížiť utrpenie Ježiša Krista.

Obrazy a sochy na oltároch a súsošia či skupiny sôch vo výklenkoch pri vchodoch do kostolov (najčastejšie ukazujúce Kristovu modlitbu na hore Getsemane) boli síce názorné a úplne zrozumiteľné, ale predsa len príliš statické. Niekto prišiel na nápad predstavovať veriacim Kristovu smrť, ale najmä jeho víťazné zmŕtvychvstanie, pohyblivými scénami, z ktorých sa postupne vyvinuli až divadelné predstavenia - pašiové hry. Veľmi známe miesto pašiových hier je už dávno bavorské mestečko Oberammergau. V tesnej blízkosti Bratislavy sa pred druhou svetovou vojnou rozvíjala tradícia pašiových hier vo vtedy ešte samostatnom Prievoze.

V kostoloch býval od stredoveku zvyk vystavovať dekoratívne upravenú schránku so sochou mŕtveho Krista, z kríža sňatého, Boží hrob. Niekedy to bývala napodobenina jeruzalemskej kaplnky Kristovho hrobu, inokedy pohyblivý katafalk na kolieskach. Neskorogotický Boží hrob z Hronského Beňadiku je od konca 19. storočia vystavený v arcibiskupskej zbierke v Kresťanskom múzeu v Ostrihome. Do hrobu bývala vložená ležiaca Kristova socha. Často mala pohyblivé ramená, spojené s telom pántmi v pleciach (v Hronskom Beňadiku sa pôvodná gotická socha zachovala).

Pohyblivé ramená umožňovali použiť sochu pri rôznych scénach mystérií: sňatie Krista z kríža, uloženia tela do hrobu, vybratie tela z hrobu pri predstave zmŕtvychvstania, a nakoniec scéna vstúpenia do neba, keď vytiahli Kristovu sochu cez otvor v klenbe do podkrovia kostola. Dodnes je taký otvor zachovaný v strednom klenbovom poli v strednej lodi bratislavského Chrámu svätého Martina (teraz prekrytý kruhovou doskou s holubicou Ducha svätého).

S oslavami Veľkej noci súviselo aj zriaďovanie napodobenín hory Golgoty, po latinsky Calvarie (Kalvária), na ktorej bol Kristus ukrižovaný. Najmä od 17. storočia sa rozšírilo upravovanie nápadných kopcov na prírodné chrámy Kristovho utrpenia a smrti. Cestičku či chodník na vrchol kopca pritom často lemoval rad zastavení, kaplniek, kde si veriaci v procesii pripomínali jednotlivé akty Ježišovej cesty na Golgotu. Keďže Kristus pritom podľa biblického textu niesol svoj kríž, dostal tento architektonický útvar názov krížová cesta.

Tam, kde nebol vhodný kopec, napríklad v obciach na rovine, postavili v strede dediny, často neďaleko farského kostola, umelý kopec. Ten často pripomínal popraviská na trhových priestranstvách väčších miest, len namiesto šibenice stál na jeho vrchole kríž.

Po víťazstve cisárskych vojsk nad Turkami pri Viedni v roku 1683 sa v habsburskej monarchii rozšíril zvyk zriaďovať kalvárie a krížové cesty ako znak vďaky za víťazstvo kresťanských armád.

Založenie a vybudovanie Kalvárie v Prešporku inicioval jezuitský páter Albert Mechtl v roku 1694. Z darov mešťanov sa postupne budovali jednotlivé kaplnky zastavení, pribúdali budovy a sochy. Viac než 20 rokov trvala výstavba, počas celého 18, 19. a 20. storočia areál dopĺňali a upravovali.

Kopec nebol zarastený divokým lesom ako dnes, z ďaleka bol veľmi dobre viditeľný. Na jeho úpätiach, v 20. storočí zničených intenzívnou výstavbou, sa nachádzali starostlivo obrábané vinice. Na kopci žili niekedy aj mnísi - pustovníci. Tí areál Kalvárie udržiavali v poriadku a modlili sa spásu duší obyvateľov mesta.

Raritou medzi prešporskými kostolmi bol na Kalvárii tamojší „kostol bez strechy", totiž kamenným múrom ohradené priestranstvo s bočnými kaplnkami, do ktorého sa vstupovalo širokou bránou. Podľa rytiny z roku 1723 to mohol byť pôvodne zaklenutý a zastrešený kostol, v období okolo roku 1900 však určite nemal strechu. Kazateľňa stála vonku, pri nároží „kostola" vľavo od brány, a bola prekrytá drevenou strieškou. Kázeň počúvajúci veriaci stáli alebo sedeli vonku, na zatrávnenej lúke. Po oboch stranách brány stáli podľa fotografie z 30. rokov kamenné sochy svätých.

Po druhej svetovej vojne areál Kalvárie postupne pustol. Ešte v 60. rokoch stál na vrchole kopca drevený kríž, dobre viditeľný aj z priestranstva pred Hlavnou stanicou. Na kríži je inštalovaná bronzová socha ukrižovaného Krista, kvalitná sochárska práca z obdobia okolo roku 1700, ktorá sa ako jediná zachovala na svojom pôvodnom mieste.

Štefan Holčík
FOTO - archív autora