V balíčkoch lákali žuvačky a najmä cigarety

Dlhé kolóny ustupujúcich nemeckých vojakov signalizovali, že sa front priblížil k mestu. Ráno 4. apríla 1945 bola už Bratislava oslobodená. Štátne budovy, ktoré odolali bombardovaniu a delostreleckej paľbe, obsadili Červenoarmejci. Do miestnosti Cvičného gymnázia, ktoré predtým okupovali Nemci, umiestnili ruskú vojenskú nemocnicu.

Vyučovanie sa obnovilo až 1. júna 1945, keď veliteľ ruskej nemocnice uvoľnil tri miestnosti. Začali sme sa učiť podľa nových osnov a znova striedavo, na zmeny. Namiesto nemčiny zaviedli ruštinu.

S azbukou mali spočiatku problémy aj naši narýchlo vyškolení páni profesori. A tak sa od štvrtej triedy povinne vyučovala ruština a z cudzích voliteľných jazykov angličtina, francúzština a niekde aj taliančina.

Školský rok 1945/46 sa začal normálne, v septembri. Keďže v miestnostiach Cvičného gymnázia bola stále ruská nemocnica, učili sme sa v tých istých triedach na zmeny. Na nešťastie v tom roku už v novembri prišla poriadna zima. Keď sa v zle vykúrených triedach nedalo sedieť ani v zimníkoch, riaditeľ prerušil vyučovanie v nižších triedach.

Pre ôsmu triedu (budúcich maturantov) vybavil vyučovanie v jedálni firmy Baťa. My,ostatní sme mali od 16. decembra 1945 do 16. januára 1946 vianočné a uhoľné prázdniny. Medzitým sa niektorým vplyvným rodičom podarilo zabezpečiť nejaké uhlie, a tak sme do konca januára naďalej chodili do školy. Školský rok sa skončil 28. júna 1946.

Zatiaľ čo povojnové udalosti pôsobili starosti zodpovedným školským úradníkom (učebnice, zošity, kurivo), nám to vyhovovalo, ba dokonca sa nám takéto vyučovanie páčilo.

Bratislava sa medzitým zotavovala z frontových zranení. Všetko bolo stále na prídel. V meste sa odstraňovali ruiny, uvoľňovali sa zatarasené ulice. Obyvatelia poškodených domov bývali v pivniciach a všade, kde sa nejaká miestnosť dala po úprave použiť na bývanie.

Čierny obchod prekvital. Najviac sa šmelilo na Námestí SNP (predtým Stalinovo námestie), predovšetkým na chodníkoch pred kinom Palace a dole až po nemocnicu Milosrdných bratov. Blízke pasáže slúžili ako únikové cesty pred policajnou raziou, pretože čierny obchod bol zakázaný. Aj študentom sa naskytla možnosť niečo si zarobiť.

Pomohla nám UNRRA (Organizácia Spojených národov na pomoc vojnou postihnutých krajín). Z jej skladov sme vyžobrali potravinové balíčky obsahujúce keksy, sušenú osladenú kávu v kockách a rôzne konzervy. Pre nás však boli zaujímavé žuvačky a cigarety. V každom balení boli dve-tri. Cigarety bol osobitne vyhľadávané, fajčiari platili za kus aj 5 korún. Stačilo to na vstupenku do predných radov v kine.

Štefan Adamík
(Pokračovanie nabudúce)