Portály radnice viedli do susedného domu

Portály radnice viedli do susedného domu - Pamatnik1

Pred pár dňami sa skončila generálna rekonštrukcia Starej radnice. Bola to hádam najdôkladnejšia rekonštrukcia historického objektu v celom čase jeho trvania. A to má radnica už vyše 600 rokov!

Dejiny Starej radnice boli dostatočne známe, viackrát publikované, zdalo sa, že už nijaké nové objavy nie sú možné. No práve v miestnostiach, ktoré nikdy počas predošlých opráv nemohli byť vyprázdnené, kde sa len počas prevádzky zavádzal napríklad vodovod, elektrina a pred štyridsiatimi rokmi ústredné kúrenie, sa ukázalo, že pod omietkami ešte čakali nálezy z dávneho stredoveku.

Senzáciou počas čiastkovej rekonštrukcie rokoch 1966/1967 bolo objavenie zvyškov gotickej kaplnky datovanej do roku 1443 a objavenie gotickej fasády jedného z pôvodných domov, ktorých spojením vznikol areál radnice. Vtedy sa podarilo sprístupniť maľby na severnej stene kaplnky a obnoviť výklenok na jej východnej strane, v ktorom stával oltár. Nebola vôľa ani možnosť odstrániť neskorší renesančný plafón, ktorý rezal gotické nástenné maľby, lebo sa nachádzal nižšie, než bývala pôvodná povala kaplnky. Časť malieb nad neskoršou konštrukciou sa nachádzala v ťažko prístupnom medzipriestore podkrovia, kde žili len radničné holuby. Terajšia rekonštrukcia vrátila kaplnke pôvodné rozmery a stredoveký charakter. Neskorší vzácny renesančný plafón je prenesený do inej miestnosti.

V roku 1967 sa podarilo vylúpnuť z neskoršej jednotnej renesančnej fasády objektu časť, ktorá bola pôvodne priečelím samostatného domu. Ten postavil okolo roku 1422 vtedajší mestský richtár Hanns Pawer. Využil skutočnosť, že domy okolo námestia ešte neboli postavené tesne vedľa seba. Medzi jednotlivými usadlosťami boli uličky či prejazdy do dvorov. Južne od domu richtára Jakuba, ktorý na začiatku 15. storočia mesto kúpilo a upravilo ako radnicu, bola úzka ulička, spájajúca veľké trhovisko na terajšom Hlavnom námestí s menším mäsiarskym trhom (neskôr chlebovým), ktorý bol na terajšom Primaciálnom námestí.

Už okolo roku 1430 mesto kúpilo od dedičov richtára Pawera aj jeho dom, a veľkú sieň na poschodí používali až do druhej polovice 19. storočia ako zasadaciu sieň toho, čomu sa dnes hovorí mestské zastupiteľstvo. Pod sieňou ešte stáročia fungoval prejazd na radničné nádvorie, podobný tomu, ktorý je zachovaný v susedstve veže. Až v 19. storočí zamurovali jeho brány, premenili ho na obchodné miestnosti a neskôr kancelárie mestského archívu.

Zo zachovaného plánu z roku 1782 je známe, že na ľavej (severnej) stene prejazdu Pawerovho domu bývali sedílie podobné tým v prejazde pri veži. Rekonštrukciou prejazdu pri veži začali vlastne v roku 1857 rekonštrukčné práce v areáli radnice, ktoré sa ukončili v tomto roku. Vtedajšia rekonštrukcia bola však príliš romantická, a dnes ani nevieme, ako originálny gotický prejazd vlastne pôvodne vyzeral. Sedílie v prejazde Pawerovho domu boli pri neskorších úpravách čiastočne odstránené, zvyšok zamurovali. Ich objavený fragment však postačoval v kombinácii so zachovaným pôdorysom z roku 1782 na to, aby sa ich podstatná časť dala časť rekonštruovať a prezentovať.

Veľkým prekvapením bolo zistenie dvojice gotických portálov na južnej stene toho istého priestoru. Tam sa po stranách neskorších dverí pod omietkou skrývali kamenné architektonické články, ktoré umožnili jednoznačnú rekonštrukciu pôvodného stavu. Portálmi vysokými 176 cm a širokými 100 cm sa vchádzalo pravdepodobne ešte z uličky pred postavením Pawerovho domu do susedného stredovekého domu, známeho ako Ungerov dom. Zo strany námestia je to časť Starej radnice susediaca s apponyiovským palácom, ktorá nesie na konzole medzi zamrežovanými oknami poschodia kamennú stredovekú sošku svätého Ladislava. Aj ten dom mal až do 19. storočia na prízemí zo strany námestia (trhoviska) vozovú bránu, vedľa nej malé okienko, a naľavo boli ešte menšie dvere.

Interiér prízemia domu je natoľko prestavaný, že sa dnes nedá jednoznačne povedať, do akého priestoru objavené gotické portály viedli. Kamenné ostenie ľavého (východného) otvoru je neskôr oblúkovými zásekmi upravené tak, aby sa ním dali prenášať sudy s maximálnym priemerom na vydutí 108 centimetrov. Portál možno viedol ku schodom do pivnice, tú však v 16. storočí zaklenuli mohutnou klenbou, takže pôvodný vstup sa už nedá zistiť. Sudy vína sa však dali skladovať aj v komore na prízemí. Portály zamurovali pravdepodobne v druhej polovici 18. storočia, pričom použili tehly značené monogramom CPR. Neskôr na tom istom mieste prerazili otvor pre nové dvere.

Štefan Holčík
FOTO - autor