Našli keltskú chatu s kultovým ohniskom

Našli keltskú chatu s kultovým ohniskom - Pamatnik1

Priestranstvo trojuholníkového pôdorysu ohraničené Palisádami, Streleckou ulicou a Mudroňovou (predtým cisárskou cestou) bolo celé stáročia nezastavané. Až do druhej polovice 18. storočia tam boli záhrady a vinice. Stavať sa tu nesmelo, lebo každý pevný objekt by bol mohol nepriateľ pri prípadnom obliehaní hradu využiť.

Intenzívnejšia zástavba sa začala až vtedy, keď Hrad prestal byť kráľovskou rezidenciou. Po zhubnom požiari hradného paláca (1811) aj tam postavili viac domov zo stavebného materiálu získaného z hradných ruín. Od 50. rokov 20. storočia sa plánovalo postaviť na mieste nie veľmi kvalitnej zástavby v blízkosti rekonštruovaného Hradu podzemnú garáž. Podľa nálezov v areáli Hradu sa dali predpokladať aj na tomto mieste praveké archeologické nálezy.

Pri hĺbení stavebnej jamy pre garáže pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky objavili archeológovia zo Slovenského národného múzea zvyšky zahĺbeného keltského príbytku z 1. storočia pred n. l. Na jeho dne našli nezvyčajnú hlinenú platňu zdobenú pri okrajoch žliabkom.

Z polozemnice pravouhlého tvaru sa zatiaľ preskúmala len časť ohrozená stavebnými prácami. Pri jej skúmaní našli okrem početných zlomkov keramiky aj kovové predmety: drobné strieborné mince, bronzový kľúč a bronzové spínadlá odevu. Vzácnym nálezom je zdobená kostená platnička obdĺžnikového tvaru. Pravdepodobne bola súčasťou bližšie neurčenej spoločenskej hry. O výrobe tkanín svedčia hlinené prasleny, používané pri pradení nití, a hlinené závažie, ktoré napínalo osnovu tkáčskeho stavu. Početné nálezy zvieracích kostí potvrdzujú hojnú konzumáciu najmä bravčového mäsa obyvateľmi keltského sídliska. Početne sú zastúpené aj kosti z hovädzieho dobytka, vzácnejšie koza či ovca a kôň.

Keltská stavba sa pôvodne nachádzala na terase svahu klesajúceho severovýchodným smerom. Jej stavitelia ju zahĺbili do zvetraného granitového podložia. Aby ochránili stavbu pred vlhkosťou, dlážku starostlivo vymazali dvoma vrstvami ílu. Na dlážke zhotovili z hliny platňu s rozmermi približne 100 x 100 cm. Po starostlivom vyhladení povrchu platňu ozdobili na okraji žliabkom. Vypálenie platne, výrazné najmä v jej strednej časti, svedčí o tom, že slúžila ako ohnisko.

Ako ukazujú vzácne súdobé nálezy z okolitých krajín, napríklad z oppida Závist v Čechách či z nížinného sídliska Bořitov na Morave, mali zdobené hlinené ohniská hlbší náboženský význam. Pravdepodobne súvisia s kultom rodinného krbu. Oheň mal od praveku očistnú kultovú funkciu. Zdobené ohniská sa objavujú na rozsiahlom území od Anglicka až po Ukrajinu. Ich pôvod sa hľadá v Stredomorí, kde sú zdobené oveľa zložitejšími ornamentmi ako na severe.

Zdobené ohnisko z Bratislavy je zatiaľ jediným nálezom z územia Slovenska. Aby sa zabránilo jeho zničeniu, bolo ohnisko po častiach prevezené do múzea, kde sa v súčasnosti jeho konzervuje a rekonštruuje. Dúfame, že sa podarí doskúmať aj druhú časť príbytku, nad ktorou sú dočasne postavené unimobunky stavby.

Igor Bazovský, Štefan Holčík
FOTO - Igor Bazovský