Tri prvé ročníky slovenskej ligy - ďalšie tri tituly
Po vzniku samostatného Slovenska nemal futbal žiadnu prestávku. Liga v novom zložení sa začala 14. augusta 1993. Vošlo do nej šesť tímov z federálnej ligy a šesť najlepších z 1. SNL. Prvý titul patril dobre rozbehnutému Slovanu, ktorý si ho zabezpečil už v 28. kole, keď vyhral na Interi 3:2.
Súťažou prešiel celkom suverénne, s desaťbodovým náskokom, keď dobre využil svoj káder i skúsenosti. Mal bilanciu 32 zápasov, 20 výher, 10 remíz, 2 prehry, skóre 63:28 a 50 bodov. Hralo sa najprv každý s každým, potom na polovicu rozdelená súťaž o majstra a vypadnutie na 10 zápasov. Hoci v priemere chodilo na ligu iba 3473 divákov, Slovan dosiahol 7542. Tréner D. Galis vyzdvihol po súťaži najmä výkony Vencela ml., obranu s Tittelom, Stúpalom, Chvílom či Zemanom a Kinderom. V útoku sa najlepšie uplatnili Gostič a Maixner. Najlepší strelci boli Nigro 12, Timko a Tittel po 10, Gostič 9... V prvom ročníku ligy bol predsedom Ing. J. Čaniga, tajomníkom A. Urban, manažérom A. Ondruš. Aj Slovenský pohár zostal na Tehelnom poli. Belasí zdolali v Brezne Tatran Prešov po predĺžení 2:1. Matičný Pribinov pohár vyhral tiež Slovan. Hralo sa až 4. decembra 1994 s Tatranom Prešov a Slovan vyhral 2:0.
V ročníku 1994 -1995, sa začali dávať za víťazstvá tri body. Slovan titul s prehľadom obhájil s bilanciou 32 stretnutí, 21 víťazstiev, 9 nerozhodných zápasov, 2 prehry, skóre 63:25 a s 72 bodmi. Pred 1. FC Košice vyhral o 20 a Interom o 22 bodov. Divákov ubudlo na 5731, hoci mohli obdivovať aj umenie L. Molnára, Š. Rusnáka, Sz. Németha, Faktora... Mužstvo prešlo jeseňou bez prehry a ani na jar si nedovolili súperi hrať proti nemu otvorený futbal. Tréner D. Galis však nejasal, chýbali mu ťažšie zápasy, aby sa mohlo mužstvo presadiť aj v Európe. Ušli aj domáce poháre, tie získal vo finálových zápasoch proti Slovanu Inter. V Slovenskom pohári 2:2 a na jedenástky 2:4, v Matičnom v Ružomberku 2:3.
V roku 1996 pokračovala spanilá jazda za titulmi, hoci aj v Slovane zapríčinil profesionalizmus veľký pohyb. Hovorilo sa o viacerých posilách, najmä zo zahraničia, ale nič z toho nebolo. Naopak, viacerí odišli a zrazu bol v tom chaose Slovan siedmy. D. Galis prišiel ratovať za A. Dragúňa, ktorý ho „na chvíľu" zastupoval. Podarilo sa to dokonale: 32 duelov, 22 výhier, 9 remíz, 1 prehra, skóre 79:20 a 75 bodov. Väčšina hráčov obliekala reprezentačný dres a skúsenosti využívali aj v lige. Napriek viacerým zmenám v kádri tretí titul za sebou neunikol. Medailu si prevzali L. Molnár (odchytal 31 zápasov), M. König (4) - D. Tittel a R. Tomaschek 31, I. Demo 30, L. Pecko, Ľ. Faktor, J. Juriga 28, S. Slovák 26, F. Gomes 24, V. Kinder, J. Mužlay 23, T. Stúpala 19, F. Nigro 17, M. Soboňa 16, Š. Maixner 14, Š. Rusnák 11, P. Boskovič 6, P. Kravárik 3, M. Láclavík, B. Berisha 2, R. Talajko, M. Čerňanský, M. Zeman 1. Koleso sa potom na dva roky zadrelo a v spleti problémov bolo treba na úspechy čakať, hoci kvalitnému kádru sa to nemuselo a nemalo stať.
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
Z pripravovanej publikácie Belasá deväťdesiatka
(Pokračovanie nabudúce)