Na rozlúčku s ČSFR prišiel zisk titulu
Ako dlho to niekedy trvá, kým sa aj mužstvo s dobrými podmienkami vyšplhá na miesto, kde už predtým niekoľkokrát bolo. Slovan čakal, z rôznych príčin, tentoraz veľmi dlho. Plných sedemnásť rokov, od roku 1975, a medzitým stihol na dva ročníky najvyššiu súťaž aj opustiť.
Slnko však predsa zasvietilo aj na jeho ulicu. Získal svoj ôsmy federálny titul. Dokonca mu môžeme dať prívlastok, posledný, lebo bývalá republika sa rozdelila a opäť vznikla samostatná Slovenská republika. V roku 1992 sa hral vlastne prvý, aj úradne, profesionálny ročník ligy. Novému životu sa najlepšie prispôsobili na Tehelnom poli a aj preto vyhrali. Po jeseni mali bilanciu: 15 zápasov, 13 výhier, 2 remízy, žiadna prehra, 28 bodov a skóre 36:8, po jari 30 stretnutí, 23 víťazstiev, 5 remíz, 2 prehry, skóre 60:19 a 51 bodov. Slovan hral tak dobre, že lanári boli schopní v novom profesionalizme rozobrať celé mužstvo, v ktorom bolo zrazu sedem reprezentantov.
Už na jeseň prišlo na tribúny priemerne 9186 divákov! Od 9. jesenného kola bolo mužstvo na 1. mieste a zostalo tam až do konca. Sparta Praha zaostala o tri body. Na Tehelnom poli znelo: „Slovan majster! Nech žije Slovan!" Vybuchovali delobuchy, dym zahalil 34 687 divákov! Strieľalo aj šampanské. Vítkovice dostali 3:0, Dubovský vsietil dva zo svojich 27 gólov, jeden pridal Timko. Majstri hrali v závere exhibíciu. Oslavovalo sa aj v meste, akoby práve vypukla revolúcia. Takou zábavou bol vtedy futbal. Oslava mužstvu, ale aj trénerovi D. Galisovi. Slávu mu priniesol druhý rok na poste trénera. Na jednom transparente v hľadisku stálo: Klobúk dolu, pán Galis.
Posledný federálny titul vojde do histórie. Nikto ho nezopakuje. Preto si hráči zaslúžia malé tablo: A. Vencel ml., V. Ženiš - T. Stúpala, M. Glonek, M. Chvíla, E. Varga, J. Juriga, O. Krištofík, P. Gostič, L. Pecko, P. Dubovský, J. Timko, Ľ. Lancz, E. Chytil, I. Žiga, G. Hornyák, S. Gorel, P. Pokrývka, V. Juščák, B. Kitka, M. Konečný, Y. Haraoui, J. Konderla. Prví pätnásti mali najväčšie zásluhy na titule. Asistentom D. Galisa bol J. Valovič. Strelci gólov: Dubovský 27 (najlepší v lige), Gostič 8, Timko 5, Lancz 4, Pecko a Haraoui po 3, Chvíla, Juriga, Kinder po 2, Chytil, Krištofík a Varga po 1, jeden bol vlastný.
Potom už bola iba rozlúčka s federálnou ligou, v poslednom 63. ročníku. Slovanu sa káder pomenil. Posledný zápas ročníka hral Slovan vo Vítkoviciach (2:2), keď dal obidva góly Dubovský. Ostalo mu tretie miesto ako najlepšiemu zo Slovenska. Sparta a Slavia nezakolísali.
Slovan bol tretím najúspešnejším mužstvom celej československej histórie za Spartou a Slaviou Praha. Futbal sa však už tešil na samostatnú slovenskú ligu, prerušenú takmer na päťdesiat rokov. Rozdelil sa štát aj futbal. Šesť najlepších slovenských mužstiev (Slovan, DAC, Inter, Prešov, Nitra a Trnava (ktorá vtedy skončila posledná) postúpili priamo a k ním zo SNL FC Košice, B. Bystrica, Žilina, Prievidza, Humenné a Lok. Košice.
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
Z pripravovanej publikácie Belasá deväťdesiatka
(Pokračovanie nabudúce)