Náklady na kompe často končili vo vode

16.4.2009
0
Páčil sa vám článok?

Mesto Prešporok ležalo doslova na brehu Dunaja. Veľrieka dlho nemala pevné brehy a rozlievala sa na územie široké niekoľko kilometrov južne od hradieb mesta.

Keď v 13. storočí stavali kamenné mestské opevnenie, priblížili sa ním čo najviac k toku Dunaja, aby mohli jeho vtedajšie koryto použiť ako priekopu. Nebolo to hlavné koryto, to sa rozkladalo o kus južnejšie. Priestor medzi vodnými tokmi bol vyplnený viacerými plytčinami, ktoré sa v suchom čase menili na nízke ostrovy.

Ak hladina Dunaja stúpla, hradby pôsobili chvíľu ako ochrana proti povodni. Brány na južnej strane mesta (Vydrická, Rybárska, Laurinská) sa však nedali uzatvoriť tak hermeticky, aby cez ne voda nemohla prúdiť do nižšie položenej časti mesta. Nepomáhali ani násypy na priestore pred hradbami, lebo tie voda ľahko odnášala.

Zasypávaním priestoru pred hradbami sa zvyšoval terén, zasypávali sa pôvodné ostrovy, ale skutočnou ochranou proti vysokej vode bolo až upravené nábrežie, oddelené od koryta rieky betónovými múrmi, ktoré vybudovali na konci 19. storočia. Vydržali tu vyše sto rokov, no dnes sa musia nahradiť účinnejším systémom ochrany.

Veľmi široké zaplavované územie južne od mesta spôsobovalo aj nemalé problémy v doprave. V obdobiach „normálneho stavu“ mohli prevážať ľudí, zvieratá, aj vozy s tovarom prievozníci, ktorí mali na to kráľovské povolenie - privilégium. V čase sucha či nízkej hladiny sa používali aj brody, jeden z nich hneď nad mestom, pri Vodnej veži pod hradom. Výhodnejšie však bolo postaviť most, respektíve sústavu mostov, ktoré spájali jednotlivé ostrovy, ktorými prechádzala cesta.

Známe sú snahy z 15. storočia, keď istý občan požiadal panovníka o súhlas postaviť pri meste most. Proti tomu však protestoval majiteľ privilegovaného prievozu v Gútore (teraz Hamuliakovo), lebo by prišiel o príjmy z prievozu. Vozy museli podľa toho robiť v prvej tretine 15. storočia velikánsku okľuku, aby sa dostali cez Dunaj k mestu. Splavné rameno Dunaja vtedy nebolo na mieste terajšieho hlavného toku, ale na Malom Dunaji.

Napriek tomu sa medzi ostrovmi mosty stavali. Boli to obyčajne kolové konštrukcie, bez veľkého nároku na trvanlivosť, lebo sila rieky bola dobre známa.

Stávalo sa, že cesta viedla raz po pevnom moste na drevených koloch, raz po drevom vyloženej mostovke položenej na člnoch, ale na hlavnom toku rieky bolo aj tak potrebné použiť kompu. Takú situáciu ilustruje rytina z poslednej tretiny 16. storočia, ktorú ryl F. Hoogenbergh a vydali ju v Kolíne nad Rýnom. Verne ukazuje ostrovy s obydliami rybárov a záhradami mešťanov, ktoré sú navzájom prepojené drevenými mostami. Kompa v popredí je už pripravená previezť voz aj so záprahom na južný breh. Prievoz na tomto mieste bol pomerne nebezpečný. Stačila malá nepozornosť a kompa s nákladom skončili vo vlnách rieky. Preto sa viac používal prievoz o pár kilometrov nižšie na splavnom ramene, v terajšom Prievoze.

Štefan Holčík
FOTO – archív

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie