V Londýne sa Bratislavčanom príliš nedarilo

Londýn hostil vyše 2000 účastníkov Hier IV. olympiády 1908 spolu až 6 mesiacov (27. apríl – 31. október), aj keď podstatná časť súťaží sa uskutočnila v júli. Mesto na Temži zaskočilo v poslednej chvíli za pôvodne nominovaný Rím a v rekordne krátkom čase vyrástli moderné športoviská na čele so štadiónom pre 100-tisíc divákov.

Olympijský sviatok bol opäť spojený so svetovou výstavou, no dejisku hier tentoraz táto atrakcia prospela. Po prvýkrát vôbec sa víťazom pod piatimi kruhmi odovzdávali kompletné sady medailí - zlaté, strieborné a bronzové, premiérovo bol do programu zaradený zimný šport (krasokorčuľovanie), kráľovnou športu už bola atletika. Po prvý raz tlieskalo početné publikum na otváracom ceremoniáli slávnostnému nástupu krajín, medzi ktorými nechýbala ani výprava z Uhorska. Londýnska olympiáda sa stala spoločenskou udalosťou priťahujúcou davy.

Päťdesiatsedem olympionikov tvorilo uhorskú reprezentáciu a medzi nimi aj sedem slovenských rodákov, z toho traja Bratislavčania. Všetci traja sa snažili o zisk olympijských pôct v atletike. Prvým bol bratislavský rodák Juraj Luntzer (1886 - 1942), vrhač, predovšetkým diskár, ktorý úspešne vystupoval na domácej atletickej scéne od roku 1903. V roku 1907 sa stal vo svojej najsilnejšej disciplíne uhorskou jednotkou i uhorským rekordérom (41,68 m). Napriek týmto úspechom i víťazstvu v domácej olympijskej kvalifikácii nebol Bratislavčan pochádzajúci zo starej meštianskej rodiny prekvapujúco na OH 1908 nominovaný. Stalo sa tak až po oprávnených protestoch jeho materského klubu PTE Bratislava, ale zároveň aj za finančnej pomoci z jeho strany. Jednoducho, z vidieckeho Prešporku to bolo do Pešti ďaleko, našťastie, skrivodlivosť „nepostúpila“.

Žiaľ, v olympijskom diskárskom kruhu bol Luntzer opäť tradične nervózny a výsledkom bol na jeho kvality slabší výkon (38,34 m), ktorý mu v poli 41 diskárov zo 17 krajín aj tak vystačil na finálové 6. miesto. Škoda, lebo víťazný Američan Sheridan hodil „iba“ 40,89 m, čím vytvoril síce olympijský rekord, ale podobné výkony dosahoval Luntzer doma častejšie. Náš olympionik štartoval v Londýne aj v hode oštepom a dokonca i v gréckorímskom zápasení, ale neuspel. Je zaujímavé, že tento štvornásobný majster Uhorska (najlepší výkon 41,93 m) sa v časoch, keď už „lanárenie“ v športe bolo bežnou praxou, nedal nikdy zlákať do bohatých budapeštianskych klubov a zostal verný Prešporku napriek výrazným snahám funkcionárov z maďarskej metropoly.

Do diskárskeho kruhu na OH 1908 sa postavil aj ďalší člen PTE Bratislava, František Ješina (1887 - ?), rodený Trnavčan, v tom čase študent veterinárnej medicíny vo Viedni. Ani jemu sa v Londýne nedarilo a v disku i v oštepe bol vyradený už v kvalifikáciách. Výsledky boli preňho sklamaním, pretože aj disk z jeho ruky dokázal zaletieť pred olympiádou za 40-metrovú métu.

Tretím Prešporákom bol priekopník športovej chôdze u nás Štefan Drubina (1884 - ?), bratislavský rodák, v čase konania hier člen BTC Budapešť. V pretekoch na 3500 m neprešiel sitom kvalifikácie a z ďalších bojov bol vyradený. V Uhorsku sa stal Drubina postupne držiteľom pätnástich uhorských rekordov na tratiach až do 5 000 metrov>.

Igor Machajdík
(Pokračovanie nabudúce)