Dom so zberňou Čermákovej čistiarne a barviarne

Pred stopäťdesiatimi rokmi boli v Prešporku dve Klobučnické ulice. Malá Klobučnická krivolako prebiehala na mieste terajšej Klobučnickej a bola lemovaná stredovekými domami, ktoré zbúrali na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Ešte v 18. storočí sa volala Nožiarska (Messergasse).

Veľká Klobučnická ulica sa ťahala pozdĺž mestského opevnenia a bola pôvodne zastavaná len na opačnej strane, aby domy nezakrývali hradby a aby nezabraňovali obrancom v prístupe na hradby, ak by bolo mesto ohrozené. Neskôr dostala ulica meno po neďaleko odtiaľ narodenom hudobnom skladateľovi Hummelovi.

Po druhej svetovej vojne ju premenovali na Nedbalovu. V 15. a 16. storočí žili v priestore Nedbalovej ulice v bloku domov smerom k Primaciálnemu palácu Židia, preto sa v tom čase objavuje aj pomenovanie Židovská ulica (platea Judaeorum). Ulica údajne v roku 1604 úplne vyhorela, určite však ostali stáť kamenné múry, ktoré potom použili pri stavbe nových domov.

Nedávno zbúrali doteraz najstarší dom na ulici (niesol číslo 12), v ktorého základoch bolo zachované stredoveké murivo. Po zbúraní nízkeho jednoposchodového domu s klasicistickou fasádou ktosi „objavil“ vysoko na štítovom múre vedľajšieho domu zachovaný reklamný nápis v roku 1948 znárodnenej čistiarne pána L. Čermáka. Pritom reklama nebola nikdy ničím zakrytá a prežila tam vyše 60 rokov. Len ľudská ľahostajnosť spôsobila, že reklamu si všimol niekto až po zbúraní vedľajšieho domu. Pre starých obyvateľov tejto časti mesta býval nápis z kovových písmen samozrejmou súčasťou Čermákovho domu aj v čase, keď už čistiareň dávno nejestvovala.

Čermákov dom je vlastne asi 70 rokov stará „novostavba“. Na jeho mieste stál do 30. rokov 20. storočia dvojposchodový meštiansky dom s fasádou z obdobia okolo roku 1850. Na každom podlaží bolo 5 okien, pod stredným z nich bol na prízemí vstupný portál. Nad prízemím boli dve výrazné rímsy, takže dom sa zdal dlhší (širší), ako v skutočnosti bol. Dá sa predpokladať, že za fasádou z 19. storočia boli zachované múry stredovekého domu. Stredoveké mohli byť aj jeho suterény. Na každom poschodí sa nachádzal jeden byt. Byty nemohli byť veľmi veľké, lebo parcela je pomerne úzka.

Za dnešným domom je situovaný veľmi úzky a tmavý dvorček. Na stene susediaceho domu (z Uršulínskej ulice) sa zachovalo menšie zamurované okno orámované gotickou kamennou šambránou. Svedčí o vysokej kvalite architektúry zástavby ulice v 15. storočí. Možno to bolo okno na východnej stene stredovekej synagógy, ktorá tam stála, prestavaná na obytný dom, ešte v prvej polovici 18. storočia. Vtedy ju videl a opísal Matej Bel.

Už pred zbúraním starého domu v ňom mala zberňu Čermákova čistiareň. V jednom z bytov býval významný bratislavský maliar Béla Marx (1885 - 1963). Bol tunajší rodák. Napriek maďarsky znejúcemu krstnému menu sa hlásil za Nemca, preto ho v roku 1945 vysťahovali. Bol členom Kunstvereinu. Jeho diela sa po vojne dlho považovali za gýčovité, mnoho z nich zničili. Zabudnutý zomrel vo Viedni. Jeho najlepšie obrazy dnes visia na stenách miestností radnice. Ďalšie sú uložené v zbierkach Mestského múzea a Galérie mesta Bratislavy.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus