Olympijské vákuum a rozmach športu v Bratislave

Presne 1503 rokov trvalo olympijské vákuum, čiže obdobie bez olympijských hier. Tie posledné staroveké sa uskutočnili v roku 393, tie prvé moderné v roku 1896.

Novodobé olympijské hry sa, samozrejme, podstatným spôsobom líšia od tých starovekých, ale Pierre de Coubertin vychádzal aj v ére moderného športu z antického odkazu olympiád, ich filozofie, kalokagatie či ekecheirie.

V Európe sa moderný šport etabloval v priebehu 2. polovice 19. storočia, Uhorsko nevynímajúc. Dovtedajší vývoj telesnej kultúry v Bratislave bol totožný s vývojom v ostatných častiach starého kontinentu. V období raného feudalizmu (5. - 11. storočie) sa začínajú objavovať aj prvky herno-zábavné, ktoré potvrdzujú, že prirodzená súťaživosť sa stále viac stávala súčasťou života, čo sa vo zvýšenej miere ukázalo v období rozvinutého feudalizmu (12. - 16. storočie).

Ďalší vývoj telesnej kultúry mal v Bratislave „európsky rámec“. Od rytierskych turnajov, ktoré už silno pripomínajú športové boje, pričom ten prvý je v Bratislave doložený z roku 1330, cez rôzne kratochvíle feudálov v podobe súťaženia v behoch, skokoch, vo vrhoch, v naháňačkách, zápasoch, tancoch až po modifikácie loptových hier, ktoré sa dostávajú do Uhorska už v 13. storočí. Predchodcami neskorších telovýchovných spolkov a športových klubov sa aj v meste na Dunaji stávajú šermiarske bratstvá a strelecké spolky.

Tradičná streľba, šerm či jazdectvo sa v prvej polovici 19. storočia obohacovali o nové, moderné prvky prenikajúceho športu. Prvý telocvičný a šermiarsky ústav v Uhorsku, ktorý založil v Bratislave Ferdinand Martinengo v roku 1844, predznamenal ďalšie športové dianie u nás. V roku 1862 bol založený prvý moderný športový klub na dnešnom území Slovenska - Bratislavský veslársky spolok (PHE -Pozsonyi Hajos Egylet), v roku 1871 zase Bratislavský korčuliarsky spolok (Pozsonyi Korcsolya Egylet) a v roku 1880 sa konštituoval najväčší bratislavský klub uhorskej éry - Bratislavský telocvičný spolok (PTE -Pozsonyi Torna Egylet).

Až do rakúsko-uhorského vyrovnania (1867) si Bratislava udržala ráz nemecko-slovenského mesta, po ňom nastáva silnejúca maďarizácia, čo ovplyvnilo, pochopiteľne, aj oblasť športu. Rozvoj športu na národnej báze nemal šancu. Všetky vznikajúce spolky sú maďarské alebo nemecké.

Koncom 19. storočia začína športový život v Bratislave intenzívnieť predovšetkým vďaka medzinárodnému prepojeniu, ku ktorému najviac prispelo usporiadanie hier I. olympiády 1896 v Aténach.

Igor Machajdík
(Pokračovanie nabudúce)